Sklamal Cháru, označili ho za zradcu. Marcinko svoje rozhodnutie neľutuje

BRATISLAVA. V máji minulého roku v českých Pardubiciach prekvapivo skončil. Slovenský hokejista Tomáš Marcinko stratil úlohu dôležitého hráča a pre klub sa stal drahým. "Za tie peniaze to nie je hráč do štvrtého útoku," vysvetľoval Pavel Rohlík, generálny manažér klubu, pre idnes.cz.

Následne Marcinko prekvapil opäť. Stal sa hráčom Kunlunu Červenej hviezdy, novovznikajúceho klubu, ktorý ohlásil účasť v Kontinentálnej hokejovej lige. Slovák si v rozsiahlej spovedi pre web bezfrazi.cz zaspomínal, ako to v klube fungovalo.

Viacero vecí si objednávali cez Alibabu

"Častejšie, než by človek čakal, sa stávalo, že niečo chýbalo - niekde sa zabudli korčule, niekto niečo potreboval, no nevedel, kde to má zohnať," opísal Marcinko.

"Robili sme si srandu, že všetko vybavenie sa vyrába vo fabrike naproti cez ulicu, ale musíme počkať, kým sa preženie cez Rusko alebo USA, aby sme ho mohli dostať," pokračoval.

Hráči Kunlunu preto kupovali potrebné veci najmä počas výjazdov na klziskách súperov.

"Keď sme hrali vonku, často sme si zháňali veci na vlastnú päsť. Aj preto sme sa na výjazdy vyložene tešili. Veľa hokejových značiek nemá v Číne obchodné zastúpenie, preto bolo ťažké niečo zohnať. Zatiaľ čo v Bratislave to pre nás boli Vianoce," priznal.

"Pásky na hokejky a chrániče sa neobjavili ani po štarte novej sezóny, takže sme si ich objednávali sami cez Alibabu, internetový obchod, taký čínsky Amazon. Bolo to rýchlejšie než to nechať na klub," pokračoval vo svojej spovedi na bezfrazi.cz.

Peniaze menili aj v čiernych zmenárňach

Výhodou klubu bolo, že hráčov netrápila finančná situácia. Vyskytli sa však problémy iného druhu. "S peniazmi nebol problém. Teda, v platobnej morálke, lepšie povedané," tvrdí Marcinko.

"Horšie bolo, že sme dostávali výplaty v čínskej mene, v jüanoch, ktoré sa nesmú vyvážať do zahraničia. Navyše fungovali rôzne reštrikcie ako napríklad obmedzené množstvo, ktoré môžete zameniť."

"Všade si pri prepážkach odfotili váš pas a keď ste prišli do inej banky, povedali vám, že ste boli pred 28 minútami v inej a že vám cudziu menu už v ten deň nedajú," opisuje svoje zážitky slovenský hokejista.

"Keď niekto skutočne potreboval peniaze hneď, vyrazil do tzv. trafík, čo boli čierne zmenárne. Podsvetie funguje všade, nech je režim aký chce. Kurz tam bol vyšší, ale nikto sa na nič nepýtal, dali vám doláre či inú menu a bolo to."

"Z Číny však nesmiete cestovať ani s väčším množstvom akejkoľvek hotovosti, preto, ak niekto potreboval nepovolený obnos peňazí zobrať so sebou, rozdelil ho medzi päť-šesť chlapcov a po prílete na letisko ho od nich zase pozbieral," uviedol Marcinko.

Záchranou pre hráčov nebol ani internet banking, keďže všetko bolo v čínštine. "Človek z klubu nám nafotil krok po kroku jednotlivé postupy, ktoré sme potrebovali. Označ toto, napíš toto sem, klikni na toto. Ťukali sme na povely, ktorým sme nerozumeli a posielali niekedy aj veľké obnosy peňazí bez toho, aby sme tušili, či je to správne. Ale fungovalo to."

Hokej ako atrakcia

Marcinko si tiež zaspomínal na atmosféru na štadiónoch. Na tie chodili zväčša sto či dvesto fanúšikov. "Tamojší ľudia hokeju nerozumeli. Nemali šajnu. Často sme si hovorili historku, ako sa dvaja naši hráči nedopatrením zrazili uprostred klziska a publikum začalo aplaudovať."

"Číňanov hokej nebral, na naše zápasy chodili skôr zamestnanci ambasád alebo biznismeni, ktorí sa v krajine nachádzali," opísal Marcinko.

Záujem o KHL nemali ani médiá. "V Číne som nevidel jedného miestneho novinára, ktorý by s nami niečo riešil. Keď sme však hrali Rusku, boli sme atrakciou. A keď sme prišli do Bratislavy na Slovan, so spoluhráčom Martinom Bakošom sme si užili pozornosť až-až."

VIDEO: Dôkaz, že v Číne hokeju veľmi nerozumejú. O takúto kuriozitu sa postaral jeden z funkcionárov pri vhodení čestného buly pred zápasom Kunlunu. Vôbec nevedel, kedy ho má vhodiť:

"Ja ako východniar z Košíc aj iným spôsobom. Čakal som, že miestni fanúšikovia budú radi, keď uvidia svojich chlapcov, namiesto toho moji blízki na tribúne započuli na moju adresu veľmi nepekné urážky," priznal Marcinko.

Pôsobenie v Číne, z ktorej po uplynulej sezóne odišiel do českého Třinca, však hodnotí pozitívne.

"Všetky tieto veci sme brali skôr ako zaujímavú skúsenosť. Aj vďaka tomu sme v tíme držali pri sebe. Nepohodlnosť nás zblížila a zocelila. Vďaka tomu si človek uvedomí, že špičkové zázemie nie je najdôležitejšie a nezaručuje úspech," uviedol slovenský hokejista.

Zatiaľ čo bratislavský Slovan skončil svoje účinkovanie už po základnej časti, Kunlun postúpil až do play-off, kde ho vyradil budúci finalista Metallurg Magnitogorsk 4:1 na zápasy.

Zradca Marcinko

Na záver svojej spovede zaspomínal Marcinko aj na rok 2015, kedy viacero hokejistov vyhlásilo bojkot. Marcinko bol medzi nimi.

"Pred sezónou, keď sa volil nový prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja, som sa dostal k možnosti podpísať prehlásenie, že ak bude zvolený Igor Nemeček, nebudeme reprezentovať. Podpísal som ho podobne ako asi ďalších 50 ďalších hráčov vrátame najväčších osobností. Bolo to dobrovoľné, nikto na mňa netlačil," priznal.

"Keď mi potom zavolal generálny manažér Róbert Švehla, že som nominovaný, nemal som silu mu povedať, že odmietam. Prišlo mi to hlúpe. Nikdy som si nevedel predstaviť, že by som niečo také spravil. Stále ide o reprezentovanie celej krajiny, to je niečo, čo by malo byť cieľom každého hokejistu," pokračoval Marcinko.

"Došlo mi, že nie som takým hráčom, aby som si mohol dovoliť odmietnuť nomináciu. Povedal som 'áno' bez toho, aby soms a s niekým poradil. Bolo to o aktuálnom pocite, nebol v tom žiadny kalkul."

Marcinko nebol jediný, kto porušil bojkot. Ďalšími boli Lukáš Cingeľ a Roman Kukumberg. "Prečítal som si reakciu Zdena Cháru a ďalších, ako sme ich sklamali. Písalo sa o nás ako o zradcoch. Sám však viem, že mať možnosť byť súčasťou národného tímu je pre mňa ďaleko viac," dodal Marcinko.