Taký gól padá raz za sto rokov. Ešte aj časť divákov v Steel Aréne mu zatlieskala, hoci jeho autorom bol nitriansky hráč. Presnejšie brankár posledného tímu extraligy Marek Čiliak.
Áno, čítate dobre, na 1:1 vo včerajšom stretnutí oceliarov s Nitrou vyrovnával brankár. Hoci nakoniec sa stretnutie skončilo víťazstvom Košíc 6:3.
KOŠICE. V 15. minúte a 11. sekunde sa v košickej Steel Aréne na chvíľu zastavil čas. Diváci, ale aj aktéri na oboch stranách museli predýchať okamih, aký kedykoľvek a kdekoľvek neuvidíte.
Pri avizovanom signalizovanom vylúčení nitrianskeho hráča Patrika Valčáka sa Košičania nasťahovali do súperovho pásma a brankár Hylák opustil svoju svätyňu. Keďže mali puk pod kontrolou, rozhodca Peter Grečko hru neprerušil a do píšťalky nefúkol ani po tom, ako košický hráč poslal puk na nitriansku bránku a Marek Čiliak ho vyrazil.
Nie však hocijako. Od bočného mantinelu v strednom pásme sa puk odrazil na košickú bránku a pekne sa kĺzal a kĺzal, až skončil v opustenej košickej svätyni. Nitra v tej chvíli zásluhou exkluzívneho gólu vyrovnala na 1:1.
Prvý gól v kariére
„Bol to môj vôbec prvý gól v kariére,“ pousmial sa po stretnutí nitriansky gólman Marek Čiliak, ktorý sa celkom pochopiteľne musel vrátiť k 16. min. stretnutia 28. kola.
„Košický hráč vychádzal zboku, vystrelil, vyrazil som to ramenom s tým, že sa postavil. Myslel som si, že to ešte domáci hráč dokorčuľuje, ale nestihol to. Aj to sa v hokeji stáva. Musím priznať, že ten puk som tlačil očami čo sa len dalo,“ komentoval Marek málo vídaný okamih, na ktorý bude podľa neho spomínať do konca kariéry.
Jednoducho na zápas v Steel Aréne na Mikuláša 2011 nikdy nezabudne. „Puk som si aj odložil, bude doma na poličke. Je to môj prvý gól, tak uvidíme, čo povie kapitán, čo zaňho bude chcieť do kasy. Ale myslím si, že nejaký obed alebo dezerty do šatne pôjdu.
Stalo sa už, že brankár strelil gól. Trebárs aj v našej extralige svojho času Fín Sasu Hovi. Ale bolo to hokejkou, nie ramenom. „Bolo to šťastie, jednoducho šťastie. Ešte aj to, že sa puk postavil a tak sa kĺzal,“ tak trochu nechápavo krútil hlavou brankár, ktorý držal svoj tím nad hladinou nielen svojimi zákrokmi, ale aj ako strelec, veď po prvej tretine bol jeho zásluhou stav nerozhodný 1:1.
Výsledok nevylepšil náladu
Čiliakovi však nevylepšil náladu výsledok. Lebo po prehre 3:6 spokojný byť nemohol.
„Po stretnutí nám už do smiechu nebolo, lebo takto sme si to nepredstavovali. Ale za tú prehru si môžeme sami. Sami sme si to skomplikovali zbytočnými vylúčeniami. Bol ich veľa. Dostali sme 11 dvojminútových trestov. To uberá sily. Často sme hrali v oslabení, dokonca aj o dvoch hráčov, keď sme raz inkasovali gól. Takto ďalej hrať nemôžeme a už vôbec nie so súpermi ako Košice.“