El Maestro: Slovan? Prečítajte si, čo som o nich povedal

Pred vojnou ste s rodinou opustili rodné Srbsko. Ako si na to spomínate?

„Mal som veľmi šťastné detstvo v Srbsku, ale nemyslím si, že krajina, ktorú som opustil, by bola pre mňa dôležitá. Odišli sme, keď som mal osem či deväť rokov.“

Začínali ste v novej krajine. Aké to bolo?

„Navštevoval som súkromnú internátnu školu, to bol môj prvý kontakt s Anglickom. Moji rodičia emigrovali do Viedne a mňa spolu so sestrou poslali do Anglicka. Škola bola ako vo filme Harry Potter, ale bez kúzel.

Trávil som tam niekoľko mesiacov v roku a cez leto som chodil za rodičmi do Viedne. Nebolo to jednoduché, najmä na začiatku. Chýbali mi rodičia. Na začiatku som mal problémy s jazykom. Takto som strávil až desať rokov. Od deviatich do osemnástich. Postupne som si na to zvykol a bolo to fajn.“

Cítite sa byť ešte Srbom?

„Ak mám byť úprimný, ani nie. Stále mám v Srbsku rodinu a priateľov a ku krajine, prirodzene, niečo cítim. Mám to tam rád. Poznám odtiaľ veľa ľudí, ale cítim, že s nimi nemám veľa spoločného. Vo všeobecnosti je Srbsko príjemná krajina. Ale necítim už príliš spojenie. Cítim sa tam ako cudzinec.“

V Anglicku ste odštartovali kariéru vo West Ham United. Ako na to spomínate?

„Nikdy som tam nemal vhodné miesto, ale bol to môj prvý džob. Bol som vnútri akadémie veľkého klubu. Dali mi šancu pracovať s najlepšími mladými tímami a hráčmi. V sedemnástich som mal možnosť nahliadnuť do veľkého sveta. O pár mesiacov neskôr som dostal miesto v Austrii Viedeň. A odvtedy som viac spojený s Rakúskom.“

Asistenta trénera ste robili vo viacerých kluboch z bundesligy. Až v Trnave ste sa stali hlavným trénerom. Je v tom veľký rozdiel?

„Asistent trénera a hlavný tréner sú dve podobné pozície, ale tiež veľmi odlišné. Každodenná rutina je rovnaká. Trénujete, plánujete, analyzujete súperov. Desať rokov som pracoval s veľkými hráčmi v bundeslige, čo mi veľmi pomohlo.

Získal som veľa skúseností od rôznych klubov, trénerov, miest. Niektoré veci som prevzal, niektoré som chcel robiť inak. Skombinoval som si to. Práca hlavného trénera je však celkom iný aspekt. Našťastie to tento rok vyšlo v Trnave.“

Spomeňte si na svoj prvý tréning v Trnave. Aký bol váš prvý dojem z tímu?

„Dobre si to pamätám. Neviem, či viete, kde sme trénovali.“

Je to dôležité?

„Iste. Oproti tréningovým centrám v Nemecku to bol veľký šok.