KOŠICE. Z legendárneho mužstva, ktoré v ročníku 1963/64 vybojovalo pre Košice účasť v I. hokejovej lige, žije v Košiciach iba František Kolláth.
Niekoľko mesiacov tam vydržím, pomyslel si
Presne deň pred Štedrým večerom, teda 23. decembra v roku 1962 ho prevelili z druholigovej Dukly Litoměřice do Košíc.
Devätnásťročný rodák z Bratislavy vtedy predpokladal, že tu bude do skončenia súťažného ročníka krajských majstrovstiev a teda niekedy v apríli 1963 sa vráti na sever Čiech.
Všetko však bolo a dodnes je inakšie. V tomto meste žije už takmer 57 rokov a vôbec nepomýšľa ani na staré kolená vrátiť sa k Dunaju. V Košiciach je jednoducho doma, i keď pozorné ucho stále začuje v jeho výslovnosti tvrdý západoslovenský prízvuk.
„Hrali sme v Litoměřiciach stretnutie s pražským Sokolovom, terajšou Spartou, sledoval ho aj tajomník košickej Dukly podplukovník Talán. Asi sa mu zapáčila moja hra a tak dojednal môj odchod do Košíc. Nuž čo, niekoľko mesiacov tam vydržím, pomyslel som si. Nakoniec z môjho návratu nebolo nič. Gejza Talán s niekoľkými fľašami slivovice odišiel do Litoměřic dojednať moje ďalšie pôsobenie v Košiciach. Bol to teda veľmi lacný prestup, nestál som veľa,“ smeje sa aj po rokoch Fero Kolláth.
Kanonier i kapitán
Azda nebolo majstrovské stretnutie, v ktorom by Kolláth nedal aspoň jeden gól.
Nečudo, že sa stal kráľom strelcov II. ligy skupiny D v ročníku 1963/64. V priemere mu vychádzalo 1,7 gólu na jedno stretnutie.
Aj v najvyššej súťaži „Šulo“ Kolláth patril medzi tradičné opory vojakov i železiarov, niekoľko ročníkov bol aj kapitánom mužstva.
V historickej tabuľke patrí do dvanástky hokejistov, ktorí za Duklu, resp. VSŽ Košice odohrali aspoň 400 stretnutí v najvyššej čs. súťaži.
Kolláth ich má na svojom konte presne 417 a jeden gól mu chýba, aby sa mohol zaradiť medzi tých, ktorí prvoligových brankárov prekonali aspoň stokrát.
Začínal v krasokorčuliarskych topánkach
Vráťme sa však k jeho hokejovým začiatkom. Kolláth býval neďaleko Tehelného poľa, teda športového srdca Bratislavy.