Nedá sa tápať v hustom lese donekonečna

Šarišania vyšli naprázdno. Prešovský Tatran prehral na domácom trávniku s Trnavou. (Autor: sita)

Sportnet|3. feb 2017 o 00:00

Je otázne, či bol dobrý krok Tatrana dať priestor futbalovému štadiónu v Poprade.

Ako je už známe, futbalisti odohrajú jarnú časť Fortuna ligy v Poprade.

Prešovský divák tak musí cestovať 90 km, ak chce vidieť svoje mužstvo a fandiť mu.

Prislúcha tu otázka, či to bol dobrý krok dať priestor futbalovému štadiónu v Poprade.

Fanúšikovia z tohto rozhodnutia klubu nie sú nadšení a kladú si otázku, či nebolo iné riešenie. „Možno áno a možno nie.“

Funkcionári klubu sa rozhodli pre Poprad a treba to rešpektovať. Všetci sa musíme tomu prispôsobiť a aj naďalej fandiť svojmu klubu.

Je samozrejmé, že na prešovskom štadióne sa hrať ligový futbal nedá, keďže sa ide rekonštruovať, ale dajme tomu, že by sa hralo v Bardejove.

Tam už majú futbalový stánok zrekonštruovaný. Prešovskí fanúšikovia by to nemali tak ďaleko (40 km) ako do Popradu a aj bardejovskí diváci majú bližšie ku klubu z Prešova ako popradskí.

A čo tak napríklad Lipany?

Je to len 30 kilometrov od Prešova. Áno, štadión možno nespĺňa ligové kritériá, ale čo tak požiadať ÚLK (Únia ligových klubov) o výnimku.

AS Trenčín výnimku dostal, taktiež tam rekonštruujú štadión a to už dva roky. Prečo by ÚLK nevyhovela požiadavke Prešova?!

Musíme len veriť, že to bol dobrý krok aj keď viacerí nie sme o tom presvedčení.

Prečítajte si tiež:

Prešovskí futbalisti sa už tešia na dočasný azyl v Poprade

Dobré spomienky na starý štadión a slávne zápasy

Prešovský štadión by mal byť postavený do roku 2018.

Zaslúžia si ho hráči, tréneri a diváci. Chcel by som veriť tomu, že tento termín sa dodrží. Nerád by som takto písal v roku 2019, že futbalisti Tatrana Prešov stále nemajú vlastný štadión.

Na ten starý sa stále bude spomínať v dobrom.

Za tých 31 rokov čo som tam strávil, som zažil úspechy aj pády, ale je to len šport, aj keď býva niekedy krutý.

Boli zápasy keď prišlo 15 000 divákov a boli aj tie, kde ich bolo len 300.

Bohužiaľ tých 300 divákov bolo najvernejších. Najpamätnejšie ligové zápasy boli ešte za „federálu“ s českými klubmi Sparta Praha, Slávia Praha, Baník Ostrava, Bohemians Praha, Sigma Olomouc.

Prišlo 15 000 divákov a bolo to doslova peklo.

Potom prišli zápasy európskej ligy pod názvom PVP (Pohár víťazov pohárov).

Písal sa rok 1994 a do Prešova prišli kluby ako bol waleský Bangor City, škótsky Dundee United a španielska Real Zaragoza. Bol to futbalový sviatok.

Každý sme sledovali koho Tatran dostane v predkole. Prisúdený nám bol waleský Bangor City. Všetci sme verili, že cez tohto súpera môžeme postúpiť.

Prvý zápas sme odohrali vo Walese. Vyhrali sme 1:0 a gól dal Vladimír Nenadič v 72. minúte. Postup sme mali na dosah, ale čakala nás odveta, ktorú sme zvládli.

Naložili sme Bangoru City 4:0. Už v polčase sme viedli 2:0 gólmi Róberta Kočiša v 13. minúte a Róberta Mattu v 42. minúte. V druhom polčase dal v 48.minúte na 3:0 opäť Róbert Kočiš a na konečných 4:0 spečatil parádu v 52. minúte Richard Höger.

Postúpili sme do prvého kola, kde sme narazili na Dundee United.

Ťažký súper, povedali sme si a čakali sme ako to všetko dopadne a neurobili si v PVP hanbu. Nestalo sa.

V Škótsku sme síce po polčase viedli 2:1, kde autormi gólov boli v 10. minúte Marián Skalka a v 41. minúte Vladislav Zvara, ale Dundee United po drvivom tlaku otočil skóre a nakoniec vyhral 3:2.

Odveta na prešovskom štadióne bola dramatická.

V 3. minúte prešovskí diváci zmĺkli, keď skóre otvoril hosťujúci Nixon. Petra Jakubecha v bráne prekonal strelou, ktorá sa odrazila od pravej žrde do siete. Futbalisti zbrane nezložili a už v 11. minúte bolo 1:1 keď sa z priameho kopu nemýlil Vladislav Zvara. O obrat v zápase sa postaral v 19. minúte Richard Kočiš a v druhom polčase upravil na konečných 3:1 opäť Vladislav Zvara.

Sme v druhom kole... a prišla Zaragoza.

Všetci sme vedeli, že Zaragoza je veľkým favoritom a tak nás výsledok v domácom prostredí ničím neprekvapil. Prehrali sme 0:4 a zaslúžene.

Do odvety sme išli s tým, aby to nebol opäť debakel. Nie, debakel sa nekonal. Dokonca sme vyrovnali na 1:1 v 38. minúte gólom Kočiša, ale body ostali v Španielsku, keď na 2:1 upravil v 56. minúte Celada.

Všetci fanúšikovia sme sa tešili, že sme videli európsky futbal a v kútiku duše sme dúfali, že to nebude poslednýkrát kedy sme účinkovali v európskej lige. Nakoniec to dopadlo tak, že bolo to posledné európske účinkovanie... aspoň doteraz.

Futbal kontra hádzaná

Každému je jasné, že z minulosti sa žiť nedá. Treba naplno zapnúť a ťahať za jeden koniec.

Ale v Tatrane to tak za posledné roky nie je. Proste nefunguje to ako by malo.

Vedenie klubu, hráči a realizačný tím a fanúšikovia neťahajú za jeden povraz a keď si zoberieme k tomu aj menší amaterizmus z vrchných radov v Tatrane, tak nemôžeme pomýšľať na úspech.

Už v jesennej časti boli fanúšikovia rozhorčení z toho, keď 15. 10. 2016 sa o 17.00 konal zápas 12. kola fortunaligy medzi Tatranom Prešov a Ružomberkom a v ten istý deň sa v Prešove hrala aj liga majstrov v hádzanej, keď Tatran Prešov hostil nórsky Elverum Handball o 16.00.

Každý si kládol otázku, prečo futbalový klub neurobil nič, aby sa zápas jeho mužstva posunul na skoršiu, alebo neskoršiu hodinu a my všetci si môžeme pozrieť obidva zápasy.

Môžem otvorene povedať, že na futbalový štadión by neprišlo 1 260 divákov, ale oveľa viac.

Tá istá situácia nastala 19. 11. 2016. Hádzanári hrali ligu majstrov s francúzskym Montpellier HB o 16.00 a futbalový zápas 16. kola medzi 1.FC Tatran Prešov a trnavským Spartakom bol naplánovaný na 17.00. Na zápas prišlo 1 865 divákov.

Ak by sa zápas presunul na inú hodinu, tak na prešovský štadión príde cez 2 000 divákov.

Je jasné, že hádzanársky Tatran nemôže posunúť svoj zápas ligy majstrov, keďže ho vysiela EHF a termíny sú nemenné.

Takže na ťahu bol futbalový klub. Bohužiaľ neurobil nič. Funkcionári sa na to doslova vykašľali a nechali to na divákov, aký šport si vyberú.

Samozrejme vyhrala hádzaná... Prečo? ...teplučko, krásna hala a predsa je to liga majstrov.

Šport má spájať a nie rozdeľovať.

Aj keď obidva športy, futbal a hádzaná, sa porovnať nedajú, ale dá sa porovnať profesionalita. Bohužiaľ tu futbal prehral.

Tak ako povedal bývalý tréner futbalistov Sergej Kovalec „keď to nevieš, nerob to“.

Nedá sa tápať v hustom lese donekonečna.

Anketa

Čo hovoríte na to, že futbalisti budú hrať svoje domáce zápasy v NTC v Poprade?

Vladimír (34): „Nie som s tým stotožnený, že ligové zápasy sa budú hrať v Poprade. Ide o to, že je to príliš ďaleko. Škoda, že zápasy sa nebudú hrať bližšie pri Prešove. Dajme tomu Bardejov, alebo Lipany. Treba to však rešpektovať. Verím, že naši chlapci v Poprade budú bodovať.

Michal (39): „Niekde hrať tatranisti musia a Poprad je v poriadku. Autom je to dnes kúsok a tamojší štadión je pekný a nový. A aspoň najvyššiu ligu konečne uvidia aj pod Tatrami. Nie je to optimálne riešenie, ale dočasné východisko. Neviem si predstaviť, že by sa hralo v Košiciach, hoci sú bližšie.

Peter (49): „Je to hanba. Poslať preč futbal z regiónu Šariša na Spiš je niečo, čo si neviem vysvetliť. Prečo nehrajú v Bardejove? Je to neúcta k ľuďom, ktorí v Prešove chodia na futbal. V Bardejove by chodilo na zápasy viac ľudí ako v Poprade. Tatran je moja srdcová záležitosť, ale toto je vrcholný amateristický ťah."

Martin (44): „Je to hlúposť. Mali riešiť niečo bližšie pri Prešove. Aj ľudia, čo chcú chodiť na zápasy Tatrana, by to nemali tak komplikované. Myslím si že je to zlé riešenie. Asi ľudia čo riadia futbal v Prešove si neuvedomujú, že takýmto postupom len posúvajú značku Tatrana krok vzad a nie krok vpred."

Jaro (31): „Nič s tým nenarobíme. Budeme musieť chodiť do Popradu, ak chceme našich chlapcov vidieť. Len nech hrajú dobrý futbal a nech nás našou hrou tešia. Mne osobne je to jedno, kde budú hrávať, aj keď je to trošku ďaleko."

Milan (64): „Nie je to dobré. Na futbal chodím pomaly 60 rokov a teraz nebudem chodiť vôbec. Poprad je pre mňa ďaleko. Ale fandiť budem, aj keď nie fyzicky na zápasoch. Už nech je ten štadión postavený, nech si ho ešte aj ja trochu užijem." (my, ddj)

Tento článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 4/2017, v predaji od stredy 1. 2. do utorka 7. 2.