BRATISLAVA. Najhriešnejším odvetvím slovenského športu dvadsaťročnej éry samostatnosti je kulturistika.
Bezhlavé úsilie o vyrysované telo sa podpísalo až pod 21 z 92 dokázaných dopingových previnení v období 1993 - 2012.
Kulturistika vrátane takzvanej naturálnej vedie v neslávnej štatistike o konskú dĺžku pred cyklistikou (11 prípadov), vzpieraním (9) a atletikou (8), čo kopíruje svetové údaje.
Absolútne čisté dopingové konto majú naopak naše najúspešnejšie športy na olympijských hrách – vodný slalom, streľba a biatlon.
Už vyše 10-tisíc testov
Antidopingový výbor SR vznikol skôr ako republika - dvadsiate výročie si jeho zakladatelia pripomenuli v minulých dňoch v bratislavskom hoteli Bôrik. Práve tu šéfovia športových spolkov podpísali antidopingovú chartu.
Keď prvý prezident, športový lekár Kazimír Ferienčik v roku 2007 abdikoval, naznačil smer: „Ak má Slovensko splniť úlohy, ktoré prevzalo podpisom svetových a európskych konvencií, výbor sa z občianskeho združenia musí zmeniť na organizáciu agentúrneho typu.“
V januári 2009 vznikla štátna Antidopingová agentúra SR, na čele ktorej stojí Miroslav Motyčík. Prvé vzorky odobrali slovenskí komisári na jar 1993 a odvtedy ich na analýzu do zahraničných laboratórií poslali 10 273.
Škandál č. 1 v Košiciach
Štatistika za 20 rokov eviduje 147 previnení, z nich 92 spôsobili Slováci, zvyšok cudzinci, ktorých testovali na podujatiach u nás.
Navyše, prvým trom čerstvo hrozí disciplinárne konanie za tretie zanedbanie povinnosti nahlasovať miesta pobytu do monitorovacieho programu ADAMS.
Pozitívne prípady Slovákov tvoria 1,46 percenta počtu odobratých vzoriek, a to aj so zarátaním tzv. neanalytických nálezov.
„Patríme skôr k podpriemeru, vo väčšine krajín sa pozitivita hýbe medzi 1,5 a 2,5 percentami,“ tvrdí Motyčík. Za odmietnutie či marenie kontroly boli potrestaní pätnásti – okrem športovcov aj traja tréneri, dvaja funkcionári a jeden lekár.
Škandál dvadsaťročia má na svedomí šéforganizátor kulturistických majstrovstiev sveta NABBA 2009 Arpád Mester, ktorý napriek podpore zo štátneho rozpočtu vykázal komisárov agentúry z jeho košického dejiska.
Zákaz príspevkov z verejných zdrojov na podujatia jeho Slovenského zväzu kulturistiky, fitnes a bodyfitnes bol však jediný trest, čo dostal – podľa webovej stránky mu šéfuje naďalej.
Anaboliká nevyšli z módy
Najzneužívanejšou skupinou zakázaných látok sú anabolické steroidy: analýzy ich objavili až v 36 vzorkách (40 percent prípadov). Za nimi nasledujú stimulanty (16).
Doživotný dištanc za opakované previnenie dostali guliari Mikuláš Konopka, Milan Haborák a dráhový cyklista Jaroslav Jeřábek, ktorému dokázali aj príjem zásielky zakázaných látok z cudziny.
Okrem nich v rokoch 2003 - 2004 ešte trio naturálnych kulturistov Zoltán Hlaváč, Peter Mlynek a Tomáš Hladký - v tomto type kulturistiky sa vtedy udeľoval už za prvý doping.
Viacerí hriešnici vrátane nemalého počtu kulturistov sa po odpykaní trestu za prvý doping vrátili do športu a niektorí dosiahli významné úspechy, dokonca aj tituly majstrov sveta.
