Nebudem sa ženiť ešte, znelo v autobuse po víťazných zápasoch

RIMAVSKÁ SOBOTA: Futbalisti Rimavskej Soboty v tradičnom gemersko-novohradskom derby zdolali Lučenec doma vysoko 4:0. Zápas 12. kola III. ligy Stred bol posledným domácim stretnutí v drese Soboťanov pre obrancov PETRA VASILKA a PAVLA MIČUDU. Prvý z nich je rodákom z Vranova nad Topľou, druhý Detvan, no rimavskosobotskí fanúšikovia si ich veľmi obľúbili. O svoje zážitky a spomienky sa podelili v uvoľnenom dvojrozhovore.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Pavel Mičuda: Futbal už nestíham. Už mám iné priority, prvoradá je robota. Cez týždeň by som už nestíhal tréningy a bez toho by to bolo cez víkend už iba trápenie. Stačilo už, v 28 rokoch asi skončím. Z Detvy to mám dosť ďaleko. Budem sa venovať rodine a robote. Ale strávil som tu pekné dva roky, partia bola dobrá.

Peter Vasilko: Teraz pôjdem do Nemecka, trochu si zarobiť. Z futbalu človek nevyžije, musím mať nejaký príjem, keď chcem mať rodinku a nejaké zázemie. V decembri sa však plánujem vrátiť na Slovensko a som dohodnutý s Vranovom. V Rimavskej Sobote som strávil päť rokov, zažil som viacerých trénerov i konateľov. Som spokojný, chcem sa poďakovať za všetko. Dalo mi to veľa do života. Sú tu super ľudia, vždy sa budem rád vracať.

Ktorý bol váš najpamätnejší zápas v drese Rimavskej Soboty?

Pavel Mičuda: Asi ten, keď sme v minulej sezóne doma vyhrali 2:1 nad Fiľakovom.

Peter Vasilko: Pekný zápas sme hrali aj pred dvomi rokmi v Ružomberku, keď sme vyhrali 2:0, hoci ružomberská rezerva bola na prvom mieste a my sme boli druhí. Užívali sme si všetky zápasy.

Pavel Mičuda: Najlepšia bola vždy cesta domov autobusom. Či sme vyhrali, či sme prehrali, v autobuse bola zábava.

Ktorý bol váš najobľúbenejší súper?

Pavel Mičuda: To bolo jedno, len aby sa vyhralo.

Peter Vasilko: Ja som mal najradšej penalty. Keď som ich mohol kopať, vtedy som dal najviac gólov. Nebol som taký strelec.

Pavel Mičuda: My sme robili najmä tú čiernu robotu.

Peter Vasilko: Počkaj, ja som chcel tvoriť! Ale vážne, užívali sme si všetky zápasy.

Pavel Mičuda: S Košicami v pohári?

Peter Vasilko: To bolo trošku veľa.

Pavel Mičuda: Kolotoč!

Peter Vasilko: Ale bolo to pekné.

Pavel Mičuda: Bohové. 0:7 sme prehrali.

Ktorý bol váš najobľúbenejší spoluhráč?

Pavel Mičuda: Nikto. Ja som ich nemal rád. Ale vážne, to tam píšte. A tuto Vasila už vôbec. Smrdel.

Peter Vasilko: (utiera si slzy od smiechu) Všetci sme boli dobrá partia, nemôžeme vynechať nikoho. Či východniari, či odtiaľ, zaspievali sme si. Aj východniarske, aj slovenské pesničky a všetci sa chytali.

A ktorá bola vaša najobľúbenejšia pesnička?

Peter Vasilko: Nebudem sa ženiť ešte. Tá bola naša víťazná.

S akými pocitmi budete spomínať na Rimavskú Sobotu?

Pavel Mičuda: Ja som si už za toho pol roka odvykol od futbalu, takže ani neviem. Nejako už ma to neláka. No už ani s masérom Jožkom Petruszom si nemôžem vypiť po zápase. Málo pálenky mal! Ale aspoň som si zahral tretiu ligu.

Peter Vasilko: Ja aj druhú. Dalo mi to veľa. Spoznali sme ľudí, partiu, získali sme skúsenosti, zážitky. Boli sme dobrá partia, aj stále sme, no život ide ďalej. Musíme každý pozerať aj na seba.