Lyžiarka Kantorová zvláda i horolezectvo

KOŠICE. Športových priaznivcov pod Tatrami v uplynulých týždňoch naplno opantalo zjazdové lyžovanie. Najmä majstrovstvá sveta a zisk historickej medaily pre Slovensko.

Vo víre týchto udalostí sa trocha pozabudlo na zimnú univerziádu, kde tiež žali úspechy východniari.

Nielen Matej Falat, ale i Barbara Kantorová. Obaja skončili zhodne tretí v kombináciách.

Práve od tejto skutočnosti sme sa odpichli v rozhovore s Barbarou Kantorovou, podtatranskou rodáčkou študujúcou v Košiciach.

Konečne prenikavý výsledok

Svetová zimná univerziáda 2017 sa uskutočnila v Almaty v Kazachstane.

„Medaila na každom podujatí je mimoriadne cenná. Pred pretekmi som nemala žiadne konkrétne očakávania, prvoradé bolo aby som bola spokojná so svojím výkonom. To sa mi celkom podarilo, ale vždy to môže byť ešte lepšie. Po dlhšom čase sa mi však podarilo dosiahnuť naozaj solídny výsledok,“ vrátila sa v mysli k svojej bronzovej jazde Barbara Kantorová.

Veľa nechýbalo a Kantorová sa mohla ocitnúť na „debni“ viackrát. V super G totižto obsadila 5. i 6. miesto, v druhom prípade šlo o samostatne hodnotenú jazdu z pretekov kombinácie, za ktorú sa zaratúvali FIS body do celkovej klasifikácie svetovej lyžiarskej federácie.

Výborné výkony predviedla aj v tímovej súťaži, kde vyhrala všetky svoje jazdy, ale v celkovom sumáre všetkých pretekárov to na lepší výsledok nestačilo.

Podobne ako na majstrovstvách sveta v St. Moritzi, aj v Almaty delili úspech od neúspechu v tejto disciplíne stotiny sekundy.

Zaujímavosťou je, že kvarteto Slovenska tvorili samí východniari – Matej Falat, Martin Hyška, Katarína Miklošová a Barbara Kantorová.

Tá sa predstavila ešte v slalome a obrovskom slalome, kde však do cieľa nedošla.

„Ten slalom ma bude ešte asi dlho mrzieť. Na medzičase som bola druhá, s tesnou stratou na priebežnú líderku. Bola som navyše spokojná s tým ako jazdím, žiaľ, preteky som nakoniec nedokončila.“

Medailovú radosť na univerziáde už zažila aj predtým, v talianskom Trentine v roku 2013 v kombinácii obsadila druhú priečku. Tretie miesto v Almaty teda v jej životopise figuruje „až“ ako druhý najúspešnejší výsledok.

Do mesta po medailu a späť

Okrem športovej stránky nás zaujímalo ako to na takej univerziáde vlastne vyzerá. Je to malá zmenšenina olympijských hier?

„V Taliansku to predtým bolo úplne obyčajné, podobalo sa to skôr na klasické FIS preteky. Teraz v Kazachstane to bolo iné, skutočne to vyzeralo ako malá kópia olympiády v Soči. Bola vytvorená športová dedina, kde sme všetci bývali a odtiaľ sa dopravovali na jednotlivé športoviská.“

Napriek tomu si Kantorová toho z iných športov veľa pozrieť nestihla.

„Nezvýšil nám na to čas. Náš program bol dosť náročný, presuny jednotlivých kôl kvôli vrtochom počasia ho ešte viac komplikovali. Prepravovali sme sa priamo cez Almaty, dĺžka cesty závisela od hustoty premávky. Niekedy to bolo štyridsať minút, inokedy aj hodinu a trištvrte. Okrem vystúpenia na svahu bolo potrebné venovať pozornosť ďalším povinnostiam, dodržiavať správnu životosprávu. Človek bol preto väčšinou rád, keď sa dostal do postele.“

Jedenapolmiliónovú bývalú kazašskú metropolu, odkiaľ je to do Číny už len na zhruba štyristokilometrový skok, čo je na pomery týchto dvoch krajín zanedbateľná vzdialenosť, si mladá Slovenka stihla zblízka obzrieť len raz.

Večer na medailovej dekorácii svojej bronzovej jazdy.

„Po skončení ceremoniálu sme šli hneď späť. Z toho mála, čo som videla, nepôsobilo mesto na mňa nejako úchvatné. Ale nechcem mu krivdiť, skutočne sme toho veľa nevideli.“