KOŠICE. Kým pre väčšinu bežcov bol nedávno skončený Medzinárodný maratón mieru v Košiciach vrcholom ich celoročného snaženia, pre dlhoročného slovenského reprezentanta v ultramaratóne, 47-ročného Slavomíra Lindvaia (PHaB Titus Labaš Kosice) predstavoval generálku na podujatie, ktoré ho už čoskoro čaká.
Ide o Medzinárodné majstrovstvá Brazílie v behu na 24 hodín, ktoré sa uskutočnia 10. - 11. novembra v Passa Quatro.
Štart na ME zahatal obličkový kameň
Vrchol snaženia mal u rodáka z Malej Idy v tomto roku pôvodne smerovať k májovým majstrovstvám Európy v behu na 24 hodín v rumunskom Temešvári, ale napokon je všetko inak.
„S objemovou prípravou som už tradične začal hneď od začiatku roka. Všetko prebiehalo v poriadku, až kým som 1. marca nezacítil obrovskú bolesť v krížoch. Myslel som si, že to prejde ako mnohokrát predtým. Bolesť neustupovala, práve naopak. Stupňovala sa a bola až neznesiteľná. Musel som preto zájsť na pohotovosť do Šace, kde mi po vyšetreniach diagnostikovali obličkový kameň veľkosti sedem milimetrov,“ začína svoje aktuálne rozprávanie Slavomír Lindvai.
V najkratšom možnom termíne absolvoval zákrok, kde mu kameň rozbili.
Následne musel tri týždne pauzovať.
„Tým pádom vyšla moja dovtedajšia príprava navnivoč. Urológ mi povedal, že za všetkým je nedostatočný prísun tekutín pri vykonávaní môjho koníčka, a to ultramaratónskych behov. Pri nedostatku tekutín dôjde k dehydratácii, zákonite hustne moč a škodliviny sa usádzajú na obličke. Keď si pomyslím koľkokrát, hlavne v zahraničí, som v rámci pretekov neobčerstvoval aj tri hodiny, tak vlastne môžem byť rád, že to skončilo takto... Po tejto skúsenosti ma už ani na tréningu neuvidíte bez fľaše s vodou,“ dušuje sa charizmatický východniar.
Problémy aj pred MMM, ledva dobehol
Kvôli uvedeným nepríjemnostiam musel Slavomír Lindvai kontinentálny šampionát oželieť.
Padlo mu vhod, že v ultrabežeckom kalendári boli v ponuke preteky v Brazílii.
Po dohode so šéfom Slovenskej asociácie ultrabežcov (SAU) Mariánom Michalíkom sa na ne začal pripravovať, objemovú prípravu si odkrútil od júna do augusta.
„To, čo som si vytýčil, som odtrénoval. Aj vďaka môjmu riaditeľovi Mariánovi Miščíkovi, ktorý mi kvôli mimoriadne náročným dávkam upravil podmienky v práci tak, aby som to zvládol. Ešte v závere augusta som si pochvaľoval, ako som prípravu absolvoval bez akéhokoľvek zranenia,“ pokračuje Lindvai.
Vtedy však netušil, že jeho zdravotným peripetiám stále neodzvonilo.