Hudáček: Keď si hore, treba sa pripraviť, aby bol pád čo najmenší

BRATISLAVA. Ľudia ma poznajú ako usmiateho človeka, pohoďáka. Aj ja som si však viackrát prešiel náročným obdobím.

Najťažšie mi bolo na jeseň roku 2014, keď ma Petri Matikainen, ktorého, mimochodom, považujem za najlepšieho trénera, aký ma kedy viedol, preradil zo Slovana do extraligovej Banskej Bystrice.

Vtedy som si myslel, že mi všetko pôjde samo. V Slovane som bol zabehnutý hráč, zvyklo sa mi dariť. Zrazu prišiel útlm.

Mal som vtedy s Petrim pohovor. Vravel mi, nech sa v našej lige naštartujem, naberiem stratené sebavedomie a v KHL podávam opäť čo najlepšie výkony. Po návrate som strelil gól hneď v prvom striedaní.

Veľmi mi vtedy pohla aj manželka, ktorá ma nasmerovala na cestu mentálneho koučingu. Aj ona sa mu venuje.

Rozprávať sa so športovým psychológom nie je hanba. Práve naopak. V dnešnom svete by to mala byť úplne bežná vec. Športovec by ho mal navštíviť nie v čase, keď už má problémy, ale oveľa skôr, vo chvíľach, keď začína na sebe pozorovať zmeny.