Na šampionáte ste hneď dvakrát prekonali svoj osobný rekord. Čím si to vysvetľujete?
„Atmosférou aj rýchlejšími šprintérmi. Vždy radšej behám so súpermi, ktorí sú odo mňa rýchlejší. Za nimi sa môžem ťahať a aj teraz mi to pomohlo. A aj atmosféra vo finále hrala rolu. Takýto výkon nezabehnete na pretekoch, kde nie je dobrá atmosféra.“
Na finále ste nastúpili veľmi uvoľnený. Nepociťovali ste žiadny tlak?
„Chcel som si to len užiť. V kútiku duše som dúfal, že nebudem posledný a že skončím šiesty alebo aspoň siedmy. A podarilo sa mi to zabehnúť stonásobne lepšie.“
Vo finále sa štart opakoval až štyrikrát. Neprekážalo vám to?
„Nie. Bol som v psychickej pohode. Hlavne uliaty štart mi pomohol, pretože práve vtedy som mal veľmi zlú reakciu. Zaspal som a hneď som bol o meter za súpermi. Tým, že sa to opakovalo, som dostal novú šancu. Neprajem tomu Britovi, že vypadol. Mrzí ma to, ale aj to mi trochu pomohlo k medaile.“
S akými ambíciami ste šli na šampionát?
„Vravel som, že semifinále bude pre mňa veľkým úspechom a budem spokojný. A podarilo sa mi dosiahnuť oveľa viac.“