Keď si pred časom vyberali v Prešove športovca 20. storočia, anketu vyhral futbalista Ladislav Pavlovič (8. 4. 1926 - 28. 1. 2013). Legendárny strelec Tatrana s prezývkou Ruský cár asi ostane ešte veľmi dlho najväčšou postavou najstaršieho futbalového klubu na Slovensku.
Pavlovič bol predovšetkým rodený útočník - strelec. Z postu pravého krídla strieľal góly všetkým českým aj slovenským brankárom.
Pamätníci potvrdzujú, že bol jedinečný vo výbere miesta pred bránou súpera a veľmi efektívny v koncovke. Musel, lebo v tom čase praktizovaný slávny „prešovský betón" sa vyznačoval predovšetkým dobrou obranou a šancí mali útočníci skromnejšie. Pavlovič ich dokázal premieňať aj vďaka rýchlosti a dobrej kopacej technike.
V česko-slovenskej lige nastrieľal celkovo v 347 odohraných zápasoch 164 gólov. Dvakrát (1961 a 1964) sa stal najlepším strelcom ligy a doposiaľ je druhým najlepším ligovým strelcom spomedzi slovenských futbalistov za Jozefom Adamcom.
Prešovčania uctievali Ladislava Pavloviča aj preto, že bol príkladom klubovej vernosti. Za mužov hral od roku 1948, bol pri postupe vtedajšej Dukly, neskôr Tatrana Prešov do I. celoštátnej ligy v roku 1950 a posledný ligový zápas odohral v októbri 1965 ako takmer 40-ročný.
Celý ten čas s výnimkou povinnej vojenskej služby v ČH Bratislava ostal verný zeleno-bielym farbám. Je symbolické, že Prešov za celú jeho hráčsku éru z ligy nevypadol, až práve v ročníku, na začiatku ktorého sa ako hráč lúčil.
Hádam aj to, že bol lokálpatriotom a neodišiel hrať do Prahy či Bratislavy, mu uškodilo z pohľadu reprezentácie. V nej odohral 14 zápasov a vsietil dva góly, ten druhý v roku 1960 v zápase o bronz na Pohári národov, predchodcovi dnešných majstrovstiev Európy, ktorý vyhralo Československo nad Francúzskom 2:0.
