Pre pandémiu nového koronavírusu sa hrá futbal v Európe už iba v Bielorusku, vo Fínsku a Švédsku. Nie je to zvláštne?
Považujem to tiež za určitý prejav absurdity, lebo sa hrá pred prázdnymi tribúnami. Načo? Šport nie je na to, aby sa hral bez divákov. Lebo v tom okamihu sa mení na onániu. Stráca opodstatnenie a je to iba silenie.
Umelé udržiavanie komerčných zväzkov. Nechcú sa zmieriť s tým, čo ľudskú rasu postihlo. Musíme teraz pripustiť, že budeme aj tri mesiace bez športu. Ľutujem však športovcov, ktorí oddreli celú zimnú prípravu a je im to teraz na nič.
Celý svet trpí pandémiou, akú nikto z nás nezažil. Aký vplyv to bude mať na svetový futbal?
Pozeranie na svet už predtým zmenila španielska chrípka a trebárs aj zrútenie Svetového obchodného centra v New Yorku. Tak, že sme začali senzitívnejšie vnímať psychopatickú formu vzdoru, ktorá sa v terorizme skrýva.
Po odznení tejto pandémie môže nastať zmena postoja v hodnotovej hierarchii. Lebo všetko sa už bralo cez peniaze a najvyšší princíp bol komerčný efekt. Medzi prstami nám unikala podstata hier a futbalu zvlášť.
Šíria sa informácie, že mnohé kluby to môže doviesť ku krachu.
Nevidím v tom problém. Svet by nemal stáť na vrcholových športových výkonoch. Vznikol negatívny precedens, že sa začal nadhodnocovať športový výkon.
Zachytil som názor jednej vedkyne, ktorá vyhlásila, že nech si pýtame protilátku na koronavírus od vrcholových športovcov. Chcela tak poukázať na priepastný rozdiel medzi platmi futbalových hviezd a lekárov.
Niekde v podhubí tohto výroku je pravda. Je nezmysel, aby nejaký elitný futbalista stál dnes dvesto miliónov eur.