BRATISLAVA. Plátno je ešte čierne, počuť hlasy komentátorov v rôznych jazykoch. Rozplývajú sa nad technickou zdatnosťou a presnosťou československého krasokorčuliara.
Takto sa začína film o slovenskom športovcovi 20. storočia Ondrejovi Nepelovi.
Jeho najväčší úspech, víťazstvo na zimných olympijských hrách 1972 v Sappore, diváci v kine neuvidia. Dej sa sústredí na to, čo sa dialo potom: keď už Nepela dosiahol všetko, čo dosiahnuť mohol a túžil po tom, aby jazdil v slávnej šou Holiday On Ice.
Autorský pohľad
„Nechcel som robiť dokument. Dokumentov o Nepelovi je viac. Chcel som na divákov zapôsobiť emocionálne a priniesť nejakú nadstavbu,“ vravel pre Sportnet režisér a scenárista Gregor Valentovič.
Počas päťročnej práce sa snažil pozbierať všetky dostupné aj nedostupné informácie o Ondrejovi Nepelovi. Hovoril s ľuďmi, ktorí ho poznali, pozeral filmové nahrávky, prečítal si knihy a pátral aj v zákutiach krasokorčuliarskeho „darkwebu“.
„To, ako som to dokopy pospájal, je môj autorský pohľad na vec,“ zdôraznil Valentovič.
Pre účely filmu bola zmenená chronológia niektorých udalostí, ďalšie sa tam nedostali vôbec.
Film sa začína triumfálnym návratom Ondreja Nepelu do vlasti po úspešnej zimnej olympiáde a po majstrovstvách sveta 1972, ktoré sa konali necelý mesiac po zimných hrách v kanadskom Calgary a Nepela na nich zvíťazil podobne ako v Sappore.
V skutočnosti to bol návrat so zmiešanými pocitmi: hodinu pred príletom šampióna pristálo na pražskom letisku lietadlo, ktoré doviezlo rakvu Hany Maškovej, úspešnej krasokorčuliarky a Nepelovej kamarátky.
Mašková zahynula pri autonehode vo Francúzsku, kde pôsobila v ľadovej revue.
Vo filme je zobrazené ich nevšedné priateľstvo tak, že Nepela sa po návrate zo zahraničia ešte niekoľkokrát stretne s Maškovou a o jej smrti sa dozvedá už doma zo správ v rozhlase.
Inakosť bola tabu
Nepela a Mašková sa poznali od detstva, obaja od útleho veku reprezentovali Československo, chodili spolu na súťaže aj sústredenia.
Mašková bola o rok a pol staršia, vyhrala majstrovstvá Európy v roku 1968, keď Nepela skončil tretí. Na ZOH 1968 získala bronzovú medailu.
Pretekársku kariéru ukončila v roku 1969, odvtedy jazdila v Holiday On Ice. V čase tragickej autonehody mala len 22 rokov.
Vo filme daruje Nepelovi trblietavý kostým zo šou, ktorý v príbehu nadobudne symbolický význam.
V tom čase mnohí považovali Nepelu a Maškovú za pár, no Mašková mohla byť jedna z veľmi mála ľudí, ktorí poznali aj Nepelovo pravé ja a vedeli, že ho nepriťahujú dievčatá.
Inakosť bola v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v Československu absolútne tabu.
Kvír identita Nepelu je aj preto vo filme zobrazená veľmi jemne. „Nerobil som to z alibistických dôvodov, že by som sa bál reakcie. Ondrej kvír bol, bol láskavý, dobrý a trpel. Myslím si, že Pepa Trojan ho hrá takým spôsobom, že koho to nedojme, mal by trochu pohľadať v sebe, prečo,“ povedal režisér.
Tlačila naňho strana
Kľúčovou postavou v živote Ondreja Nepelu a aj vo filme je jeho trénerka Hilda Múdra.
Rodičia krasokorčuliara pochádzali zo skromných pomerov. Jeho otec bol šofér ministra poľnohospodárstva a tak si tykal s viacerými politikmi vysokého rangu.
Keď na jeho syna začali tlačiť predstavitelia strany, aby ešte rok súťažil a korčuľoval aj na majstrovstvách sveta 1973 v Bratislave, Nepelovci rokovali priamo s predsedom vlády Petrom Colotkom.
Podľa dostupných zdrojov boli pri tomto stretnutí okrem športovca a trénerky aj Nepelovi rodičia, vo filme sa však v tejto scéne objaví len Hilda Múdra.
„Teta Hilda v starších rozhovoroch povedala, že na tom stretnutí to bola ona, kto napokon pripustil, že predsa by mohli ešte ten rok skúsiť. To ma primälo k tomu, aby ona bola hybnou silou, mostíkom medzi predstaviteľmi komunistickej strany a Ondrejom,“ vysvetľoval Valentovič.
Nepela vo filme v určitom momente cíti krivdu aj z jej strany, ale niet pochýb o tom, že Hilda Múdra bola jednoznačne na strane svojho zverenca.
Krasokorčuliar po zlatom roku 1972 už túžil odísť do ľadovej revue, ale politické špičky si nevedeli svetový šampionát v Bratislave bez neho predstaviť.
VIDEO: Trailer k filmu Nepela
Pointa nie je triumf
Je viac než pravdepodobné, že Nepelu lákal západný svet aj preto, lebo tušil, že tam by to svoje pravé ja nemusel tak urputne skrývať.
Bol však majetkom režimu a strana sa rozhodla, že bude na domácich majstrovstvách sveta súťažiť.
Nepela si teda nechcene ešte o rok predĺžil kariéru, ale už to s ním bolo na nevydržanie. Dovtedy disciplinovaný a poslušný športovec trávil veľa času po žúroch, na tréningy nechodil presne a k trénerke Hilde Múdrej sa správal drzo.
„Mnohé z detailov v knihe pochádzajú z knihy Evy Bacigalovej. Je to faktografická kniha, z ktorej sa veľmi dobre vytvára príbeh. Oslovila veľmi správnych ľudí,“ vyzdvihol režisér.
Aj napriek týmto okolnostiam Nepela vyhral v roku 1973 majstrovstvá Európy v Kolíne nad Rýnom (tie sa do filmu nedostali) a následne aj svetový šampionát pred domácim publikom.
Film sa končí majstrovstvami sveta v Bratislave. Boli to posledné preteky Ondreja Nepelu a predviedol na nich bezchybnú voľnú jazdu.
Jeho triumf však nie je pointou filmu. „Príbeh, kde Ondrej Nepela nakoniec vyhrá, to si ľudia môžu nájsť v internetovom vyhľadávači a pozrieť si na YouTube za päť minút,“ zdôraznil Valentovič.
VIDEO: Voľná jazda Ondreja Nepelu na MS 1973
Manželstvo z praktických dôvodov
Po majstrovstvách sveta Nepela konečne mohol odísť do zahraničia. V šou Holiday on Ice strávil 13 rokov, najviac zo všetkých účastníkov.
Počas tohto obdobia sa aj oženil so svojou kolegyňou Gladys Barrios. Bolo to manželstvo z praktických dôvodov.
Vďaka nemu Nepela získal venezuelské občianstvo a takzvaný „vysťahovalecký pas“.
To znamenalo, že mohol cestovať z a do Československa bez vybavovania papierových formalít a navyše štátna agentúra Pragosport, cez ktorú športovci pôsobiaci v zahraničí museli uzatvárať zmluvy, už nemala nárok na časť jeho príjmov.
V knihe Evy Bacigalovej s názvom Najlepší, ktorá prvý raz vyšla v roku 2017, sa píše, že Gladys má dcéru Natashu, ktorá nosí priezvisko Nepela.
Venezuelčanka však bola pravdepodobne tehotná už počas svadby (to tiež vysvetľuje, prečo aj jej vyhovovalo takéto formálne manželstvo), ale Natasha Nepela v knihe označila skvelého krasokorčuliara za svojho otca.
„Viem, že môj otec žil a rozmýšľal inak, ako bolo dovolené v jeho vlasti. Nemal rád ideológiu komunizmu, moja mama mi to vysvetľovala. Mama tvrdí, že boli do seba zamilovaní,“ hovorí Natasha Nepela v knihe.
Venezuelčanka bola so svojím synom Ricardom aj na premiére filmu v Bratislave.
Krátka správa o smrti
Nepela, hoci bol oficiálne ženatý, žil v tomto období búrlivý život. V Československu sa o tom veľa nevedelo, stal sa prakticky neviditeľným.
Neskôr sa usadil v Nemecku, venoval sa aj trénerskej práci.
Zrazu ho začal pobolievať zub a bolesť neustúpila. Pridali sa ďalšie zdravotné problémy. Viackrát bol hospitalizovaný, napokon sa jeho stav prudko zhoršil.
Zomrel vo februári 1989 v Mannheime ako 38-ročný. O jeho smrti sa v slovenských novinách objavila iba krátka správa.
Podľa oficiálnej lekárskej správy zomrel na rakovinu lymfatických uzlín. Až neskôr sa začalo hovoriť o tom, že zákerná choroba mohla byť následkom AIDS.
Nepela bol dlho jediný slovenský víťaz na zimných olympijských hrách. Zvolili ho za slovenského športovca 20. storočia, je po ňom pomenovaný najväčší bratislavský zimný štadión.
Nepela víťazil v československých farbách, no v Českej republike ho už v súčasnosti mladá generácia nepozná.
Aj herec Josef Trojan, ktorý stvárnil Nepelu vo filme, priznal, že pred touto rolou o slovenskom krasokorčuliarovi nič nevedel.
„Väčšina ľudí na Slovensku vie, kto bol Ondrej, ale málokto vie, kým bol naozaj. Myslím si, že je dôležité ukázať, že vnútorný pocit nie vždy musí korelovať so zlatom na krku,“ zdôraznil Trojan.
