Rozdával množstvo autogramov, pózoval na desiatkach fotiek. Stretol sa s ľuďmi, ktorých nevidel už desaťročia a bol svedkom výnimočného šampionátu.
Dvojnásobný majster Európy a bronzový medailista z olympiády v Sarajeve JOZEF SABOVČÍK bol čestným hosťom na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní v Prahe.
Po súťaži mužov ochotne zodpovedal otázky Sportnetu.
Aké sú vaše dojmy z pražského šampionátu?
Atmosféra je neuveriteľná. Užívam si to. Zažil som to tu, keď som už jazdil profesionálne, ale na amatérskych súťažiach to tak za našich čias nebolo. Boli menšie haly, menej ľudí. Tento šampionát spravili v Prahe veľmi krásne.
Koho všetkého ste tu stretli?
Ľudí, ktorých som nevidel asi štyridsať rokov. Keď som v roku 1986 prestal súťažiť, ešte neboli mobily a sociálne siete, takže sme stratili spolu kontakt. Teraz sme sa našli, s niektorými po štyroch dekádach.
Stretol som Zdeňka Pazdírka, ktorý žije v Kanade, Karola Foltána, ktorý bol môj spolubývajúci na olympiáde v Sarajeve. Bolo krásne si pospomínať.
Mali ste tu aj autogramiádu. Aké to bolo?
Po prvý raz som stretol pani Evu Romanovú, to bolo veľmi príjemné. Autogramiáda bola neuveriteľne dlhá, zo súťaže žien som preto veľa nevidel. Ale je to veľmi fajn.
V Prahe som nebol vyše desať rokov, takže som rád, že ešte aj tu si na mňa ľudia spomenú.
Čo bol pre vás vrchol pražského šampionátu?
Kaori Sakamotová. Je neuveriteľné, že pri rozlúčkovej jazde dokázala podať životný výkon.
Klobúk dole, ja si to neviem predstaviť. Celá hala bola s ňou, všetci jej držali palce. Bol to nádherný moment.
Po olympijskom sklamaní sa vrátil na najvyšší stupienok aj Ilia Malinin, hoci v súťažnej jazde neskočil štvoritý axel.
Jeho výkon bol fantastický tak či tak. Myslím, že bolo rozumnejšie to tak urobiť. Možno to tak mal premyslieť aj na olympiáde a nemusel by čakať potom štyri roky na ďalšiu možnosť. To je dlhý čas.
Myslíte si, že Ilia Malinin raz zvládne aj skok s piatimi rotáciami?
Keď som skočil prvýkrát trojitý axel, hneď som povedal mojej trénerke pani Búřilovej, že mám na štvoritý skok.
Malinin skáče štvoritý axel, takže určite má na pätoritý skok.
Niečo už na tréningu skúšali a po tejto sezóne na tom určite začnú robiť. Keby som to bol ja, určite by som na tom začal pracovať.
Poznáte sa s Malininom osobne?
Áno, chcel vidieť môj skrčený axel, pýtal sa, ako som to robil. S jeho manažérom, Arim Zakarianom, sme robili veľmi veľa šou a on mu ukazoval nejaké veci odo mňa.
Vravel som mu, že by tie štvorité skoky mal skákať tak, aby to vyzeralo trošku zložitejšie, lebo potom nikto neocení, aké je to ťažké.
V našom minulom rozhovore ste spomínali, že bolo pre vás ťažké pozerať sa na Malininovo trápenie na olympiáde, lebo na rozdiel od väčšiny fanúšikov viete, čo pretekár na ľade prežíva. Čo teda Malinin prežíval?
Pre neho bolo ťažké už to, že musel odjazdiť aj tímovú súťaž. Ja by som ju dal až na koniec olympijského programu, po individuálnych pretekoch.
Musel vydať zo seba všetko, lebo išlo o tím. Za dva alebo tri dni musel súťažiť znova, čo nie je také jednoduché.
Bola to jeho prvá olympiáda a keď mu voľnej jazde uletel štvoritý axel, bol trochu v šoku. Išiel po histórii a vedel, že tá história už nebude.
To potom človeka tak zrazí, že ťažko sa do toho dostane naspäť.
Ja som to prežil trochu inak, po štvoritom skoku som mal eufóriu, že som všetko zabudol, nevedel som, kde som a čo robím.
Preto to musí mať človek natrénované, mať klapky na očiach a ísť.
Čo hovoríte na výsledok a výkon Adama Hagaru, ktorý skončil na 15. mieste, čo je najlepší výsledok na MS v kategórii mužov v ére samostatnosti?
Išiel na istotu a na čistotu. Bol som trochu prekvapený, že aspoň do voľnej jazdy nezaradil štvoritý skok, lebo ho už skákal pekne. Na olympiáde sa mu raz nepodaril, ale to k tomu patrí.
Samozrejme, nevidím do zákulisia, čo bolo v tréningových procesoch. Možno sa na to necítil a niekedy je to v takých prípadoch zbytočné.
Po súťaži ste sa s Adamom stretli. O čom ste sa rozprávali?
Aj o štvoritých skokoch, ale najmä o tom, že veľmi si zlepšil piruety. Predtým ich mal slabé, ale teraz už dostáva za ne level štyri.
Potrebuje však ešte trochu zlepšiť sklz a celkovo medziprvky. Druhá známka je veľmi dôležitá, musí byť vyrovnaná tej technickej, inak sa bude stále pohybovať okolo 10. až 15. miesta.
Čo by ste mu poradili?
Ja mu do toho nemôžem hovoriť, ale keby chcel, mohol by ísť voľakde do zahraničia. Ja som trénoval v takom istom prostredí, v akom je on, že som bol najlepší na ľade. Aj keď som mal ten najhorší tréning, stále som bol najlepší.
On by aspoň na chvíľku potreboval ísť niekam von, na nejaké sústredenie, s vyrovnanejšími korčuliarmi, aby ho to ťahalo.
Pamätám si, keď sme my chodili na majstrovstvá sveta a bol som na ľade s Brianom Orserom a Brianom Boitanom, tak ma to samozrejme vyhecovalo. Tie tréningy sme mali veľmi radi, chceli sme skúsiť tie najťažšie prvky, lebo sme chceli vyniknúť medzi ostatnými.
Adam má za sebou prvú sezónu medzi seniormi a dosiahol výborné výsledky: skočil štvoritý skok, na okruhu Grand Prix debutoval šiestym miestom na NHK Trophy, bol desiaty na majstrovstvách Európy, dostal sa do voľných jázd na olympiáde a bol 15. na MS.
Bola to pre neho fantastická sezóna, nemá sa za čo hanbiť. Najviac ma teší, že konečne po 25 rokoch sme sa dostali opäť do prvej desiatky na majstrovstvách Európy.
Medzinárodná korčuliarska únia plánuje zaviesť zásadné zmeny v krasokorčuľovaní. Ako sa vám tieto návrhy pozdávajú?
Aj o tomto sme sa rozprávali s Adamom, že aj preto musí zlepšiť tú druhú známku.
Už je odsúhlasené, že vo voľnej jazde bude o jeden skok menej a teraz sa debatuje o tom, či budú tri kombinácie, alebo iba dve. Technická hodnota sa tým zníži, bude to vyrovnanejšie.
To bude trochu proti Iliovi, lebo s ním sa za súčasných podmienok nedá súťažiť.
Ak by ste vy mohli zmeniť nejaké pravidlo, čo by to bolo?
Premyslel by som hodnotenie kombinácií, lebo druhý skok by mal mať trochu väčšiu hodnotu.
Trojitý tulup ako samostatný alebo prvý skok je jedna vec, ale trojitý tulup ako druhý skok a ešte za štvoritým skokom, to je oveľa náročnejšie. Mali by dať bonusy za to, ak ide o druhý skok. Minimálne desať percent, podobne ako za skoky v druhej polovici jazdy.
Napríklad kombinácie trojitý rittberger, trojitý tulup a trojitý tulup, trojitý rittberger majú rovnakú hodnotu, lenže trojitý rittberger je oveľa ťažšie urobiť ako druhý skok. To vám potvrdí hociktorý pretekár.
Jedným z vašich typických skokov už medzi profesionálmi bolo salto vzad, čo ISU len nedávno povolila ako choreografický prvok. Teší vás to?
Som rád, že to povolili, diváci sa na to tešia a má to veľký ohlas. Viem, že niektorí krasokorčuliari hovoria, že sa im to nepáči, ale veď nie je to povinné, len povolené.
Kedysi bola voľná jazda naozaj voľná. Mohli sme robiť, čo sme chceli. Neboli predpísané prvky, keď niekto nechcel skákať, tak sa tam len vozil a dostal, čo dostal.
Teraz sú pravidlá striktnejšie, no musíme v tom fungovať.
Cítite hrdosť, keď Ilia Malinin či Adam Siao Him Fa skáču salto a vy ste ho spopularizovali už dávno?
Samozrejme, veľmi rád sa na to pozerám. Aj diváci to radi vidia a aj iní korčuliari si to vždy nahrávajú.
Sú aj rôzne iné veci, ktoré sa ešte dajú urobiť na ľade. Myslím si, že v budúcnosti uvidíme viacero akrobatických prvkov, ktoré to trošku spestria.
Šampionát v Prahe ukázal, že ľudia majú radi krasokorčuľovanie. Myslíte si, že je šanca, aby sa aj v Bratislave konalo vrcholné podujatie?
Bol som úplne prekvapený, že v Prahe bolo všetko vypredané do posledného miesta, na každú súťaž. O krasokorčuľovanie je určite záujem v Česku i na Slovensku.
Keď sme v roku 2016 mali majstrovstvá Európy v Bratislave, tiež to bolo vypredané.
Ľudia by veľmi radi prišli, je im to vzácne. Krasokorčuľovanie je navyše šport pre celú rodinu.
Dúfajme, že Slovenský krasokorčuliarsky zväz bude kandidovať, aby usporiadal majstrovstvá Európy a dúfajme, že ani Praha nebude čakať ďalších 33 rokov na ďalší šampionát.
