BRATISLAVA. V súčasnosti už nevyvoláva úžas. U mužov patrí k povinnej výbave, ovládajú ho ruské tínedžerky, z času na čas úspešne skúšajú športové dvojice.
Pred 35 rokmi bol však obrovskou senzáciou.
Jozef Sabovčík skočil na majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní v roku 1986 prvý štvoritý skok v histórii.
Mladý človek sa nebojí
Prvý raz ho skúšal o päť rokov skôr v Colorado Springs, na podnet trénerského velikána. „Prehovoril ma Carlo Fassi. Spadol som na koleno,” spomínal Sabovčík na prvé skúsenosti so štvoritým skokom na stretnutí s novinármi pred piatimi rokmi v Prahe.
Keď bol malý chlapec, trojitý lutz patril k najťažším skokom. Potom sa začali skákať aj trojité axle. Štyri plné rotácie vo vzduchu však boli nepredstaviteľné.
Sabovčík skoky vždy miloval. Obavy nemal. „Mladý človek sa nebojí,” vyhlásil.
Po prvom pokuse o štvoritý skok musel ísť na röntgen kolena. Americký lekár si ihneď všimol problémy.
„Naši doktori nikdy nič nenašli. Tam bol len raz, a už ma na to upozornili. Pýtali sa, či nemal nejaké zranenie,” prezradila počas diskusie v Prahe Sabovčíkova trénerka Agnesa Búřilová .
Sabovčík sa neskôr s kolenom veľa natrápil.
„Odišla mu chrupavka, odlamovali sa mu kúsky a behalo mu to po kolene. Nikdy nevedel, či po dopade bude môcť vôbec pokrčiť nohu,” prezradila Búřilová.
Pred pretekmi na olympiáde v Sarajeve preto nemohol ani poriadne trénovať. Ostatní korčuliari sa predvádzali na tréningoch, Sabovčík len behal okolo zimného štadióna. „To sú nejaké nové tréningové metódy?” čudovali sa súperi.
Nakoniec aj s boľavým kolenom zajazdil vynikajúco. Získal bronz.
Bože môj, len jazdi!
Na posezónnych exhibíciách začal čoraz serióznejšie skúšať aj štvoritý skok. „Vždy sme to trénovali len po sezóne, lebo sme mali strach, že sa dochráme,” vysvetľovala Búřilová.
Na začiatku mal len nízku percentuálnu úspešnosť. Nepadal, ale bol vyklonený z osi, alebo dopadol na dve nohy.
„Keď už sme mali 70–80 percentnú pravdepodobnosť, tak sme zaradili štvoritý tulup do voľnej jazdy,” uviedla Búřilová.
Bolo to na majstrovstvách Európy 1986 v Kodani. Sabovčík tam prišiel ako úradujúci majster kontinentu a bol prvý aj po krátkom programe.
Voľnú jazdu začal výborne. Vysoký trojitý axel, krásny trojitý flip. Potom nádych, nájazd, odraz, výskok…
Štyri rotácie vo vzduchu trvajú menej ako sekundu. Teda celú večnosť.
Po dopade štadión vybuchol. Sabovčík v totálnej eufórii s rozovretými rukami chvíľu ostal stáť na ľade.
„Bože môj, len jazdi!” pomyslela si trénerka pri mantineli.
Prví boli obaja
„Všetko mi vypadlo,” priznal po rokoch Sabovčík. Zabudol choreografiu, ďalší skok pokazil.„Začal jazdiť asi až po minúte,” potvrdzuje trénerka Búřilová.
Za technické predvedenie predsa dostal aj jednu „perfektnú šestku”, najvyššiu možnú známku. Nebolo pochýb, že svoj titul obháji.
Bezprostredne po pretekoch jeho štvoritý skok uznala aj Medzinárodná korčuliarska únia. Po niekoľkých dňoch sa však rozhodli, že nebol čistý.
Sabovčík sa pri dopade dotkol ľadu aj druhou nohou. „Po tej správe sme boli trochu v rozpakoch. Možno trochu štrajchol, ale až po dopade,” myslí si Búřilová.
Oficiálny primát prvého čisto prevedeného štvoritého skoku v súťaži tak patrí Kurtovi Browningovi. Skočil ho na majstrovstvách sveta v roku 1988 v Budapešti.
Konkurenti však Sabovčíkov výkon nespochybnili.
„Viacerí z nich, Scott Hamilton či Brian Boitano dávajú primát jemu,” zdôraznila Búřilová. Jej zverenec si to s Browningom vydiskutoval. Dohodli sa, že obaja boli prví.
Evolúcia štvorákov
Sabovčíkova ďalšia hviezdna chvíľa prišla počas zimnej olympiády v Salt Lake City. Na pamätnom otváracom ceremoniáli stvárnil oheň práve Jumping Joe, ako ho volali za oceánom.
Usadil sa v Utahu a užíval si profesionálnu kariéru. Tam ho už nelimitovali žiadne povinné prvky, vyhovovala mu aj kratšia voľná jazda.
Na rozdiel od amatérskych pretekov nebolo zakázané ani jeho obľúbené salto. To nesmelo chýbať ani na slávnostnom otvorení hier.
V tom čase už štvoritý skok nebol ojedinelým javom, ale stále patril k výnimočným skokom. Olympijský víťaz Alexej Jagudin mal vo svojom krátkom programe jeden, vo voľnej jazde dva štvorité tulupy.
Dlhý čas to bol najrozšírenejší štvoritý skok, občas niektorí pretekári zaradili do voľného programu aj štvoritý salchow.
Prvý štvoritý lutz zaznamenali v pretekoch v roku 2011, flip a rittberger dokonca až v roku 2016.
Šesť štvoritých skokov
Práve vtedy nastal najväčší rozmach štvorákov. Olympiádu vo Vancouvri v roku 2010 vyhral Evan Lysacek bez štvoritého skoku, lebo v ostatných komponentoch prevýšil svojich súperov.
V súčasnosti už nestojí otázka, či najlepší pretekári zaradia do svojich jázd aj štvorité skoky, ale koľko ich bude.
Američan Nathan Chen skáče na tréningu štvorité skoky tak, ako iní trojité skoky. Na majstrovstvách sveta v Helsinkách mal vo svojej voľnej jazde šesť štvoritých skokov.
Dvakrát spadol, ale ukázal nový trend.
Na zimnej olympiáde v Pjongčangu už svoju voľnú jazdu predviedol bezchybne. Na medailu to nestačilo – krátky program totiž totálne pokazil.
Olympijské zlato tak získal druhý raz po sebe Juzuru Hanju z Japonska, ktorý mal vo voľnej jazde zaradené štyri štvorité skoky.
Štvoritý skok je čoraz rozšírenejší aj medzi ženami. Ruské tínedžerky ovládajú viacero rôznych štvorákov.
Alexandra Trusovová zajazdila historický prvú voľnú jazdu žien s tromi štvoritými skokmi práve v Bratislave na Nepelovom memoriáli pred dvoma rokmi.
Čaká sa na štvoritý axel
Dopad po štyroch rýchlych rotáciách však ničí telo pretekárov. V tej chvíli na nich pôsobí sila päť- až osemnásobku vlastnej váhy.
Nathan Chen už v sedemnástke musel podstúpiť operáciu bedrového kĺbu. Juzuru Hanju si zranil členok pri pokuse o štvoritý lutz. Pri častom trénovaní štvoritých skokov sa zvyšuje aj šanca mikrofraktúr, ktoré sa časom môžu zhoršiť.
Hanju sa však netají tým, že chce byť prvým mužom na planéte, ktorý zvládne aj štvoritý axel.
Vo svojej diplomovej práci sa venoval možnostiam digitálneho snímania pohybu krasokorčuliarov. Nahral si vlastný trojitý axel a s pomocou aplikácie vytvoril digitálny model štvoritého axla.
Skúša ho aj v reálnom živote, na tréningu aj na exhibíciách. Ak uspeje, bude to ďalší míľnik v histórii krasokorčuľovania.
