Výmeny trénerov v Tatrane

Trénerské výmeny vo futbalových kluboch sú samozrejmosťou.

Každý klub chce napredovať a mať najlepšie výsledky. Na to je ale potrebný aj dostatočne kvalitný káder. Nie každý tréner ho dokáže mať a o to je to ťažšie.

Písala sa sezóna 2014/2015, keď na lavičku prešovského Tatrana zasadol Stanislav Varga. Kormidlo prebral po Jozefovi Kostelníkovi.

V tej sezóne skončil Tatran pod vedením bývalého kapitána slovenskej reprezentácie na tretej priečke.

S mužstvom nepostúpil, ale ani pred sezónou sa nehovorilo o postupe, takže sme to všetci brali v pohode. Káder na to nemal dostatočnú kvalitu a o tom vedel aj „Stenly“.

O rok nato sa ale v Prešove stal hrdinom. 1.FC Tatran postúpil do najvyššej súťaže. Áno, bolo to nečakané, ale fanúšikovia mali o to väčšiu radosť.

Stanislav Varga dosiahol to, čo si všetci želali, ale – podotýkam - neočakávali.

S mužstvom, ktoré nemalo vo svojich radoch nejaké zvučné mená a bolo postavené výlučne na odchovancoch, okrem Hectora Tubonemiho, dokázal vyťažiť z minima maximum. Tomu sa povie husársky kúsok.

Ale to, čo sa stalo po postupovej sezóne nechápal ani ten najposlednejší neprajník.

Každý zostal s nemým úžasom, keď si prečítal v novinách, že Stanislav Varga už nie je trénerom prešovského Tatrana.

Niektorí tomu nemôžu prísť na chuť ani dnes. Prečo? Lebo úspech je úspech a netreba ho dehonestovať.

Generálny manažér klubu ten úspech dehonestoval. Proste sa to nerobí. Treba si vážiť každú iskierku, ktorá rozhorí oheň, a nie ju udupať ako v tomto prípade.

Je pravdou, že po jedenástom kole Fortuna ligy ako nováčik okupoval Tatran poslednú dvanástu priečku.

Ale treba podotknúť, že káder ostal po postupe pokope a nedoplnil sa. Mimochodom, „Stenly“ vďaka za postup.

Klub predstavil nového kormidelníka Güntera Kronsteinera. Začala sa tým fraška, ktorá sa zapíše do dejín prešovského futbalu.

Kronsteiner nemal ani potrebnú trénerskú licenciu. Faux pas bolo na svete.

Napokon sa stal hlavným trénerom Miroslav Jantek. U niekoho chválený, u niekoho nechcený, ale takto to chodí.

Ani u neho to nebolo všetko kóšer. Asi viac dal ako dostal, ale ako sa vraví, karma je zdarma. Ale o tom inokedy.

Samozrejme, nejde mi nepripomenúť jarnú časť sezóny 2011/2012. Kormidlo prevzal po Štefanovi Tarkovičovi Sergej Kovalec.

To obdobie bolo hektické, ale Sergej dosiahol to, čo chceli fanúšikovia prešovského futbalu. Záchranu.

Nielenže dokázal udržať s hráčmi najvyššiu súťaž, ale dokázal mužstvu vštiepiť štýl hry, ktorý bol oku lahodný.

Začali chodiť aj fanúšikovia na štadión vo väčšom počte a čo bolo pozitívne, veľakrát sa stalo, že sa štadiónom šíril standing ovation.

Bodaj by sa to zopakovalo a konečne sme mali z futbalu radosť, aj keď zatiaľ nie na svojom štadióne.

Ale možno by sa mohol meniť aj niekto iný, než len tréneri.

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.40/2017. V predaji od utorka 10. 10. do pondelka 16. 10.