KOŠICE. Kde sa vzal, tu sa vzal, povie si možno niekto o Richardovi Turym, slovenskom skejtbordistovi svetovej úrovne.
Dvadsaťpäťročný Košičan však nespadol z neba, skejtovaniu sa venuje odmalička.
Všeobecné povedomie o ňom stúplo najmä v súvislosti so zaradením športového odvetvia, ktoré bolo dovtedy vnímané skôr ako pouličná zábava či dokonca istá forma rebelstva, do programu olympijských hier.
Tury by mohol byť na OH 2020 v Tokiu výrazným želiezkom slovenskej výpravy, hoci najprv sa tam musí, pochopiteľne, prebojovať.
Predpoklady na to rozhodne má, veď je víťazom Svetového pohára FISE World Series z minulého roka.
Na skejte je sám sebe pánom
Richard Tury začal so skejtbordingom, keď mal šesť rokov.
Na basketbalovom ihrisku, skejtparky tu ešte v tom čase ešte neexistovali.
Prvý bol postavený až v roku 2002.
„Začiatky boli ťažšie. Skejtbording nebol v Košiciach tak populárny ako dnes, keď sme centrom tohto športu na Slovensku,“ povedal Tury na úvod rozhovoru pre Korzár.
Už v mladom veku oplýval nesporným talentom.
Povyhrával tituly majstra republiky i národné poháre, vďaka čomu začal cestovať po svete.
Z rôznych kútov zemegule sa nevracal naprázdno, aj tam zaknihoval množstvo úspechov.
Športovou klasikou v našich končinách je najmä futbal a hokej. Ani Turymu sa nevyhli oblúkom.
„Keď som bol menší, skúšal som chvíľu futbal, ale nebavilo ma, že tam bol tréner. Na skejte som sám sebe trénerom a môžem ho robiť ako mi vyhovuje, či ráno, poobede alebo večer. Odmalička ma tak pohltil, že som pri ňom zostal až dodnes,“ prezradil talentovaný mladík.