Je jedným z prekvapení v olympijskej nominácii slovenskej hokejovej reprezentácie. Na veľkom podujatí nehral takmer štyri roky. Brzdili ho zranenia i rodinná tragédia. Jeho manželka zomrela pri pôrode. „Pri hokeji nemám toľko času premýšľať nad všetkými hroznými vecami,“ hovorí obranca JURAJ VALACH.
Ako ste sa dozvedeli, že pôjdete premiérovo na olympiádu?
„Od mojich rodičov. Po tréningu som sa pozrel na telefón a mal som od nich esemesku, že gratulujeme. Tak mi došlo, o čo asi ide. Bol som prekvapený. Na Slovensku je veľa kvalitných obrancov, takže bolo z čoho vyberať.“
Vôbec ste nevedeli, že v ten deň sa oznamuje nominácia do Pjongčangu?
„Priznám sa, že nie. Každý deň mám toho veľa. Okrem tréningov a zápasov vybavujem dosť vecí aj pre deti, takže nemám toľko času sledovať všetko na internete. Keď sa dejú dôležité udalosti, väčšinou mi to hovoria rodičia či príbuzní.“
Na vrcholnom podujatí v seniorskej reprezentácii ste boli len na majstrovstvách sveta v Minsku 2014. Prečo prišla ďalšia pozvánka až po štyroch rokoch?
„Mal som viaceré zranenia, zlomenú nohu a tiež veľkú rodinnú tragédiu. Všetko ma to brzdilo.
Aj vlani, keď som prežíval najlepšiu sezónu v kariére, ma z nominácie vyradilo zranenie. S bývalým vedením reprezentácie som bol dohodnutý, že na šampionát pocestujem, ale zranenie bolo proti.“
Pred rokom a pol ste prežili veľkú tragédiu, keď vám zomrela manželka. Pri pôrode lekári zachránili aspoň vaše dvojičky. Ako sa im darí?
„Dcérka Amália je zdravotne úplne v poriadku. Funguje ako normálne deti.