Solivarský rodák Jozef Bubenko vedel na ihrisku potešiť svojím kumštom i streleckými schopnosťami, bol útočníkom, ktorý sa na trávnikoch nikdy nestratil, naopak bol rok čo rok postrachom pre obranu súpera.
PREŠOV. Po kríze v Tatrane koncom šesťdesiatych rokov nastúpila v zeleno-bielych dresoch nová generácia, ktorú akoby zaväzovala úspešná hra ich predchodcov. Bubenko bol v jej prvých šíkoch a pripravoval prešovským fanúšikom veľa radosti.
Na strieborný stupienok
Skúsený tréner Jozef Karel dlho neváhal a talentovaného Buba rýchlo vytiahol do ligového áčka. Bolo to v ročníku 1969/70, v ktorom síce v drese Tatrana, ktorý sa vrátil do najvyššej súťaže, ešte sieť nerozvlnil, ale potom to v ďalších sezónach prišlo. V nasledujúcej dal totiž prvých sedem gólov. Z večera do rána sa stal najlepším strelcom mužstva nielen v tomto, ale aj v nasledujúcich ročníkoch. V sezóne 1972/73 ôsmimi zásahmi prispel k druhému miestu Prešovčanov v najvyššej súťaži. Pri druhom striebre - prvé získala staršia generácia v ročníku 1964/65 - kolektív hral pod taktovkou trénera Milana Moravca s týmto hráčskym kádrom: Červeňan - E. Čabala, Mačupa, Peter Molnár, Sopko, Semančík, Škorupa, Igor Novák, T. Takács, Štefan, Turčányi, Onufrák, Pasierb, Bubenko, Štepánek, Komanický, Bartek, L. Vankovič, Fatľa. Vyzdvihol z neho hlavne Bubenka, Komanického a I. Nováka, ktorí pohybom i bojovnosťou súperov často ubehali a technickými kúskami i streľbou im znepríjemňovali život.
Na OH 1980 necestoval
Bubo s dvoma štartmi v tíme ČSSR „23" počas vojenčiny v Dukle B. Bystrica padol do oka trénerovi čs. olympionikov Františkovi Havránkovi. Postavil ho v NDR 10. októbra 1979, ba pozval ho aj na záverečné sústredenie do Vysokých Tatier, ale spolu so Stromšíkom, Martinákom z Trnavy a Horným sa vrátil domov bez olympijskej letenky. Účinkovanie v najvyššej súťaži ukončil v ročníku 1983/84. Počas 12 sezón odohral na vrcholnej scéne 293 zápasov, v ktorých dal 67 gólov. Neboli jediné, lebo ďalšie si pripísal na účet v druhej najvyššej súťaži.
Úspešný tréner
Málokedy sa stáva, že dobrý hráč je aj úspešný tréner. Bubo ním ozaj bol. Ešte ako asistenta v Prešove ho vyzdvihol tréner Štefan Nadzam, ktorý ho považoval za veľmi učenlivého. Neskôr s Bardejovom postúpil z II. SNL do I. ligy a počas účinkovania na Pasienkoch získal s Interom v roku 2000 titul majstra i pohár a v nasledujúcom obhájil postavenie šampióna. Potom bol niekoľkokrát v Grécku, takže si futbalového bohatstva užil neúrekom. Má teda načo spomínať aj pri jubilejnej šesťdesiatke, ktorej sa dožíva práve dnes.
