Terajší popradský druholigový tím, ktorý sa po vlaňajšom postupe stal nováčikom II. ligy skupiny Východ, disponuje v súčasnosti perspektívnym zložením, viac-menej už zohraného kádra.
POPRAD. Jedným zo stabilných hráčov je aj 23-ročná opora defenzívnych radov Jozef Tropp. V nasledujúcom rozhovore sme sa práve tohto obranného piliera opýtali, ako hodnotí svoje doterajšie účinkovanie v FK Poprad a zároveň aj čo očakáva od svojej nastávajúcej futbalovej kariéry.
V FK Poprad patríte medzi stabilných hráčov seniorského tímu. Ako osobne vnímate túto skutočnosť?
„Myslím si, že pre mňa je hlavným pozitívom stabilne a čo najviac hrávať v mojom mladom veku. Dôležité je načerpať potrebné množstvo skúseností aj z vyšších súťaží tak, ako sa mi to darí aj v tomto čase. Určite by ma potešilo, ak by som sa v Poprade dokázal čo najviac vyhrať a v nastávajúcom období ísť prípadne ešte niekde ďalej.“
Vo futbale pod Tatrami ste si počas doterajšej kariéry vytvorili pomerne dosť veľké meno aj vďaka spoľahlivým výkonom, ktoré neustále odovzdávate. Pociťujete náklonnosť zainteresovaných osôb a futbalovej verejnosti natoľko dostatočnú, aby bola táto kolektívna hra pre vás aj naďalej srdcovou záležitosťou?
„Dozaista ma v súčasnosti veľmi teší prejavujúca priazeň všetkých dôležitých ľudí a fanúšikov k celému mužstvu, v ktorom pôsobím. Verejnosť, ktorá ma osobne dobre pozná, sa na ulici často pri mne pristaví s akoukoľvek otázkou na adresu nášho kolektívu a zhliadnutia najbližšieho majstrovského stretnutia v NTC. Navyše nám prajú veľa úspechov a dosahovaných víťazstiev v najbližších meraniach síl, či už doma, alebo vonku. Teší ma, že futbaloví priaznivci sa o tento šport zaujímajú oveľa viac ako po minulé roky a my sa im za odmenu odvďačujeme domácimi víťazstvami. Futbal je však pre mňa azda aj jedným z najhlavnejších koníčkov, pretože sa mu snažím venovať dostatok času. Každodenný tréning mi pomáha vytvárať moju celodennú náplň, ktorú dopĺňam aj záujmom o iné druhy športov a, samozrejme, stráveným časom s mojou priateľkou.“
Futbalový život, v ktorom ste načerpali už množstvo skúseností a poznatkov, vám zaiste priniesol dostatok príjemných chvíľ, ale aj sklamania. Na aké zážitky si pri „koženej“ osobne najradšej spomínate?
„Mojím najkrajším zážitkom bol zaiste asi terajší postup do II. ligy v tomto klube. Do vyššej súťaže som postupoval totiž prvýkrát v živote, čo bolo pre mňa tým pádom niečo výnimočné. Naopak, medzi najhoršie môžem považovať nevydarený angažmán v Ružomberku so zlomeninou ruky a vypadnutie z I. ligy ešte za žiackych čias, keď sme zostúpili z tamojšej žiackej ligy.“
Aktívny futbal a hráčska kariéra sa v dnešnej dobe často odvíja od vytvorených podmienok a zázemia pre futbalistov, ktoré klub dokáže vytvárať. Boli ste doposiaľ maximálne spokojný so zázemím, aké vám kluby vytvárali?
„Nájsť originálnu odpoveď na túto otázku nie je vôbec jednoduché, pretože situácia v ktorýchkoľvek kluboch sa každým rokom mení. Hlavne finančné podmienky sú síce skoro v každom klube dosť obmedzené, ale aj napriek tomu si myslím, že každý, kto v klube pracuje, vytvára čo dokáže. Inak to nie je ani tu v FK Poprad, kde sú zatiaľ podľa mňa podmienky na dôstojnej úrovni.“
Môžete rozprávať do týchto chvíľ už o dosahovaní futbalových vrcholov, alebo to ešte vaše plány a očakávania stále sľubujú?
„Tu musím podotknúť, že vzhľadom na mojich 23 rokov mám záujem ísť stále ešte vyššie. Postup do II. ligy je síce pekný, ale za vrchol ho určite ešte nepovažujem. Ak chcem však v kariére stúpať, musím odvádzať spoľahlivé výkony, ktorými poteším nielen svoje mužstvo, ale aj trénerov a fanúšikov. Dúfam, že moju hru, akú odvádzam v Poprade, si v blízkej dobe všimne niekto iný a to, či sa mi podarí zamieriť ešte niekde vyššie, je otázka budúcnosti.“
Minulá sezóna bola nielen pre vás, ale celé mužstvo špecifická v tom, že pri dorábaní NTC ste domáce stretnutia v jesennej časti museli hrávať v Spišskej Belej, ktorá je od Popradu predsa len trochu vzdialená. Chýbalo vám domáce prostredie v tom čase natoľko, že v odvetnej časti ste museli vynaložiť dvojnásobné množstvo úsilia na splnenie cieľov?
„Domáce prostredie v Poprade nám určite chýbalo, čomu nasvedčovali aj výsledky v majstrovských zápasoch. Navyše sa zdalo, akoby sme každé stretnutie hrali vonku a paradoxom bolo, že omnoho lepšie sa nám darilo práve na ihriskách súperov, ako na umelom trávniku v Spišskej Belej. Preto si myslím, že NTC dokázalo dokonale pomôcť nášmu futbalu a sami dobre vidíme, že doma väčšinou bodujeme naplno. Naviac sa na domáce zápasy každý z nás teší, pretože prevažne hrávame na vyhrievanom trávniku pod umelým osvetlením, čo je predsa len niečo iné ako cestovať mimo Popradu. Na stretnutia sme navyše vždy všetci vyhecovaní predviesť čo najkvalitnejší výkon, ktorým by sme potešili oči priaznivcov. Na futbal popritom neustále chodí okolo dvetisíc fanúšikov, ktorí nás tradične povzbudzujú, tlieskajú a vytvoria z neho veľmi peknú akciu. Neúnavným potleskom a fandením nás odmeňujú, aj keď sa nám nedarí a súper nás zatlačí do obrannej činnosti. Som rád, že doposiaľ som na nás navyše nepočul žiadne hanlivé slová z tribúny, tak ako to bolo trebárs po minulé roky. Stretnutie je pre nás zároveň vrchol celého týždňa, ktoré musíme čo najlepšie zvládnuť pre vytvorenie čo najlepšej pohody v tíme.“
