Zažil prasknutú lebku aj inú mentalitu na Ostrovoch. V známom prostredí žiari

PREŠOV. Na konte má vyše 80 štartov vo Fortuna lige, pôsobenie v Česku, Poľsku i najvyššej írskej súťaži. V prebiehajúcej sezóne je najlepší strelec III. ligy Východ. Jeho čísla sú ohromujúce.

V ôsmich stretnutiach strelil šestnásť gólov. Ani raz nevyšiel naprázdno. Zaznamenal tri hetriky, pridal dva dvojgólové zápisy.

„Beriem to s veľkou pokorou. V kariére som zažil mnoho ťažkých chvíľ, pri ktorých mi to nešlo, hoci som pre to robil všetko. Teraz si to strašne užívam, aj keď navonok to možno nedávam príliš najavo,“ hovorí pre Sportnet útočník 1. FC Tatran Prešov Jozef Dolný.

Zaujímavý je aj jeho vek. Stále nemá ani 30 rokov.

Gól Jozefa Dolného v zápase proti Raslaviciam (zdroj: futbalnet)

Návrat mu dával zmysel

V aktuálnom ročníku už skóroval zo štandardnej situácie i priamo z hry. Na trávniku strávil doposiaľ 659 minút. To znamená, že na jeden presný zásah mu v priemere stačilo zhruba 41 minút.

Za doposiaľ najkrajší a zároveň veľmi dôležitý považuje ten, ktorý strelil doma proti Raslaviciam.

„Z priameho kopu som asi z tridsiatich metrov napálil loptu od brvna tesne za čiaru. Boli to veľké emócie, pretože súper dobre bránil a nevedeli sme sa cez neho dostať. Potom sme pridali druhý aj tretí gól,“ rekapituluje Dolný.

Na vrchol doterajšej hitparády radí ešte jeden zásah. „Víťazný proti Slávii TU Košice, s ktorou sme vyhrali 1:0. Bol to zrejme najťažší zápas, ktorý sme zatiaľ odohrali,“ priznal.

V prešovskom Tatrane pôsobil už ako dorastenec. V A-tíme si pripísal prvé ligové štarty. V lete sa do klubu vrátil po siedmich rokoch. 

„Presvedčil ma najmä prístup ľudí, ktorí sa doň snažia vstúpiť. Oslovil ma Stano Šesták a dohodli sme sa. Dávalo mi to zmysel. Chcem Prešovu pomôcť, tento klub mám v srdci,“ tvrdí Dolný.

Tabuľku a počet gólov nerieši

Do Prešova sa pred sezónou vrátili aj ďalší skúsení hráči, brankár Miloš Buchta a Martin Pribula.

Šarišanom patrí v tabuľke druhá priečka. Na vedúcu Spišskú Novú Ves, ktorá je zatiaľ stopercentná, strácajú tri body.

„Tabuľku vôbec nevnímam. Sme pokope dva mesiace, stále sa zohrávame. Mužstvo začína spoločne viac fungovať. Prvoradé je to, aby sme do každého zápasu dali všetko a tešili sa z víťazstva,“ zdôraznil kanonier Tatrana.

V prípade udržania si bilancie dvoch strelených gólov na zápas by na konci sezóny mohol atakovať priam neuveriteľné méty.

„To je ďalšia vec, ktorú vôbec neriešim. Pred sezónou som si nedával ani 10-gólový cieľ. Nepoznal som úroveň tretej ligy, súperov a najmä to, ako bude moje telo reagovať na záťaž po zranení. Veľmi sa z toho teším,“ netají Dolný.

Od jeho predchádzajúceho pôsobenia v Prešove sa toho veľa zmenilo.

„Zažil som obdobie, keď sme mali k dispozícii výborné ihriská. Nemuseli sme nikde cestovať. Teraz sme začínali v Demjate, momentálne trénujeme v obci Svinia. Nie je to ideálne, ale som rád, že mužstvo to prestáva riešiť a sústredí sa len na to, čo môže ovplyvniť na ihrisku,“ vyhlásil.

V Česku stihol jediný zápas

Prvé vážne zranenie bývalého mládežníckeho reprezentanta Slovenska prišlo ešte počas jeho prvého pôsobenia v Prešove. Bolo to za čias bulharského trénera Červenkova, u ktorého pociťoval veľkú dôveru.

„Začal som pravidelne nastupovať v základnej zostave. Prakticky sám som si zlomil nohu. Stalo sa to v zápase proti Trenčínu, hneď v štvrtej minúte. Na rozmočenom ihrisku mi noha ostala v diere, priľahol som si ju a zlomil som si ihlicu,“ vraví vyrovnaným hlasom.

Dal sa dokopy, po vypadnutí Prešova nastupoval v druhej lige. V roku 2014 zamieril do českej najvyššej súťaže, stal sa posilou Brna.

„Bol to veľký skok, ale aj výzva. V príprave všetko fungovalo. V prvom kole som ešte nenastúpil, pretože som nemal vybavené papiere,“ spomína.

V ďalšom stretnutí na pôde Liberca naskočil do hry v záverečnej desaťminútovke. Ako sa neskôr ukázalo, bol to jeho prvý i posledný štart.

Aby nabral väčšiu zápasovú prax, na druhý deň šiel hrať za juniorku Brna. A tam sa vážne zranil.

„Súperov stopér ma dohral v súboji a z obrovskej výšky som spadol hlavou na zem. Praskol som si lebku, mal som silný otras mozgu. Prebral som sa až v sanitke. Tri mesiace som bol úplne mimo, nemohol som robiť vôbec nič,“ vraví.

Výborná Senica, sklamanie v Poľsku

Po krátkej českej epizóde nasledoval návrat na Slovensko. Do Banskej Bystrice, ktorá v tom čase hrala ligu, si ho vybral tréner Norbert Hrnčár, ktorý bol zároveň asistentom Ivana Galáda v reprezentácii do 21 rokov.

Do nej sa Dolný aj kvôli neustálym stopkám pre zranenie nedostal.

Po opätovnom naštartovaní sa ho kúpila Senica. Na toto pôsobenie má len slová chvály.

„Strávil som tam asi najlepšie obdobie mojej kariéry. Boli sme úžasná partia, počas futbalových prestávok sa stretávame dodnes. Pod trénerom Kostelníkom sme sa dostali až do finále Slovnaft Cupu proti Trenčínu. Darilo sa nám aj v lige, pohybovali sme sa v hornej časti tabuľky,“ skonštatoval autor šiestich ligových gólov v drese Záhorákov.

Ťažšie časy pre neho znova nastali po prestupe do poľskej Bielsko-Bialy. Na vine tentoraz nebola zdravotná, ale športová stránka.

„Veľmi ma chceli, dohodli sme sa na ročnej zmluve, ale keď som tam prišiel, tréner ma nepoznal. Nezobral ma ani na lavičku. Hoci šlo o druhú najvyššiu súťaž, konkurencia bola obrovská. Potom som pár šancí dostal, ale bolo ich málo,“ povzdychne si.

Cieľ, ktorým bol postup do Ekstraklasy mužstvo nesplnilo, a tak sa káder budoval nanovo.

Slovenský futbalista v tom čase dostal možnosť vyskúšať si pôsobenie v Írsku. S odstupom času to hodnotí ako výbornú skúsenosť.

Chválili ho aj za obyčajnú prihrávku

„Lákalo ma to, chcel som si vyskúšať ostrovný štýl, ale zároveň som nevedel, do čoho idem. Zažil som tam úplne inú mentalitu ľudí. Prajnú, čo u nás nie je úplne zvykom. Aj keď sme prehrali, dôraz sa kládol na dobré veci,“ vyzdvihol Dolný.

Z pôsobenia v Derry City, s ktorým obsadil štvrtú priečku, pridal aj ďalšie postrehy.

„Na prvých tréningoch som dal obyčajnú prihrávku a štyria-piati spoluhráči ma hneď pochválili. Až som tomu neveril. Dáva vám to krídla. Okrem futbalu som sa zdokonalil v angličtine a videl krásnu krajinu. Hrá sa tam systémom jar-jeseň, pričom ja som prišiel až na posledných deväť zápasov,“ povedal.

Nasledovalo opätovné spojenie s trénerom Kostelníkom, tentoraz v druholigovej Skalici, a odtiaľ prechod do konkurenčnej Banskej Bystrice. V nej pôsobil dva a pol roka, ale záver mu opäť komplikovali zdravotné problémy.

„Mal som zlomenú kostičku pri stavci, ten sa mi posunul a tlačil mi na nerv. Vyžarovanie do pravej nohy som cítil aj pri chôdzi a nemohol som vôbec behať. Pomohol mi doktor Pavlovič, ktorý sa o mňa stará počas celej kariéry. Nebyť jeho, futbal už možno ani nehrám,“ skonštatoval. 

Stále pomýšľa na vyššiu súťaž

V máji oslávil Jozef Dolný 29 rokov. Po zastávkach v prvej a druhej lige momentálne pôsobí v tretej. Dočasne?

„Viackrát som už počul, že som v najlepšom futbalovom veku. Vo futbale som zažil viacero pádov a toto by mohol byť reštart. Tak to vnímam aj ja. Som veľmi rád, že môžem naplno trénovať a užívať si každý zápas,“ zdôraznil.

Ambície mu stále nechýbajú.

„Neprišiel som sem preto, aby som skončil v tretej lige. Všetko bude záležať od toho, ako nám to pôjde. Určite chcem hrať znova vyššie. Ak by to bolo s Prešovom, bolo by to ešte o to lepšie,“ tvrdí.

Okrem pozície hráča má aj ďalšie aktivity, ktoré ho napĺňajú a robia mu radosť. Patrí k ním aj trénovanie detí v Širokom. Ide o obec pod Braniskom, kde so svojou rodinou býva.

„Chcel by som sa vydať cestou fyzioterapie a kondičného tréningu. Mám urobené kurzy, ktoré by som chcel rozvinúť o ďalšie. Skúsil som si aj trénovanie a veľmi ma to baví. Celý život sa venujem športu a rád by som pri ňom zostal,“ priznal.

K svojej vydarenej futbalovej súčasnosti dodal: „Na mojich šestnástich góloch má veľkú zásluhu celé mužstvo. Na množstvo z nich mi chlapci perfektne prihrali. Základ môjho úspechu je v tíme. Keď šliape ako celok, potom môžu vyskočiť aj jednotlivci.“