Volko sa na ME teší a dúfa v aspoň jedno semifinále. Viac si verí na stovke

Ján Volko v príprave na ME v Mníchove.
Ján Volko v príprave na ME v Mníchove. (Autor: FOTO - MOJMÍR GAŠKO)
Gabriel Bogdányi, atletický novinár|10. aug 2022 o 15:30

Slovenský šprintér tvrdí, že môže len prekvapiť.

Pred štyrmi rokmi, na zatiaľ posledných ME v Berlíne, skončil na stovke i dvojstovke trinásty a vtedy to vnímal ako sklamanie.

S odstupom času sa na toto vystúpenie díva šprintérsky rekordér JÁN VOLKO už inak a vraví, že napríklad berlínsky čas 20,58 na 200 m by na budúcotýždňových 25. majstrovstvách Európy v Mníchove bral všetkými desiatimi.

V akej nálade pocestujete do Mníchova na európsky šampionát?

Povedal by som to takto: po dlhej dobe sa naozaj na preteky teším. Hoci som pre zranenie takmer mesiac nemohol súťažiť a prišiel som o šancu uchádzať sa o štart na júlových MS v Eugene, cítim sa výborne. Všetko je super. Moje očakávania síce nie sú veľké, lebo konkurencia je extrémne kvalitná, no pre mňa je teraz najdôležitejšie, že sa cítim naozaj dobre.

Pomohlo vám mentálne, že ste v závere júla zabehli na pretekoch v Eisenstadte dve kvalitné stovky 10,23 a 10,24, pričom tieto výkony sú vaše najlepšie za posledné štyri roky?

Určite! Psychicky mi to veľmi pomohlo a cením si aj fakt, že v druhom behu som čas 10,24 dosiahol len s minimálnou podporou vetra (0,4 m/s – pozn. red.). Eisenstadská dvojstovka už nebola taká, akú sme s mojím tímom očakávali, ale verím, že na ME zo seba vyžmýkam trochu viac. Nestaviam si vzdušné zámky: na šampionát idem s pokorou a s radostným pocitom, že vôbec môžem v Mníchove bežať.

Pred letnou sezónou ste vraveli, že vaša priorita bude dvojstovka a na ME sa v tejto disciplíne pokúsite dostať sa do finále. Vaše výkony však naznačujú, že na stovke sa vám v lete darilo viac. Veríte si v najkratšom šprinte viac aj v Mníchove?

Áno, nebudem to tajiť. Moje momentálne výkony sú lepšie na 100 ako na 200 metrov, čo zrejme zapríčinil tréningový výpadok spôsobený zranením práve v období, keď sme mali v pláne rozvíjať rýchlostnú vytrvalosť. Netvrdím však, že je to len preto...

Možno dvojstovka na ME nevypáli tak, ako sme si pred sezónou predstavovali, ale rozhodne sa aj v tejto disciplíne pokúsim o čo najlepší výsledok. Na stovke, kde sa momentálne cítim komfortnejšie, je konkurencia – ako vždy – veľká, no v nej sa môže vždy stať čokoľvek.

Vašu letnú sezónu negatívne ovplyvnilo zranenie ľavého stehenného svalu, pre ktoré ste od konca mája približne mesiac nikde neštartovali a prišli ste o možnosť zabojovať o účasť na MS v Eugene. Ostali pre vás mníchovské ME dostatočnou motiváciou?

Samozrejme! Som veľmi šťastný, že sa mi vzhľadom na všetky problémy podarilo kvalifikovať sa aspoň na európsky šampionát.

Ako ste na tom zdravotne? Od návratu na súťažné ovály na na majstrovstvách Slovenska v Trnave vás už nič v príprave neobmedzovalo?

Bežným boliestkam som sa nevyhol, ale nebolo to nič hrozné, čo by sa nedalo rýchlo vyriešiť. Takisto ma teší, že sa moje ´hamstringy´ sú v poriadku, sú silnejšie, ako v mojich najlepších rokoch. Myslím si, že zdravotne som na tom lepšie ako v nedávnej minulosti. Aj preto som spokojný a – pokojný. Telo drží, a verím, že to takto ostane.

V roku 2018 ste na ME v Berlíne cestovali s veľkými ambíciami, s čerstvými osobákmi 10,13 a 20,24 na konte. Vaša púť sa však vtedy skončila dvakrát v semifinále, na 100 i 200 m na 13. mieste, čo mnohí – vrátane vás – považovali za sklamanie. S odstupom času – čo sa vtedy stalo?

Myslím si, že vtedy som si na plecia naložil viac, ako som bol schopný uniesť. Nešlo ani o to, že som očakával viac, ako som dosiahol, ale o to, že pocit priveľkej zodpovednosti mi zaťažoval myseľ a spomalil mi nohy. Keď sa však na berlínske účinkovanie pozriem dnešnou optikou: čo by som dal v Mníchove za berlínsku dvojstovku za 20,58...

Teraz ste však v úplne inej situácii ako pred štyrmi rokmi. Nepatríte k top favoritom, na 100 m máte 22. najlepší čas z 37 predbežne prihlásených šprintérov, na 200 m dokonca až 33. tiež z 37 prihlásených. Vyhovuje vám pozícia, že sa s vami veľmi nepočíta?

Určite áno, lebo môžem len a len prekvapiť. Nič mi nezväzuje ruky či nohy, som pokojný a teším sa na preteky. Dúfam, že som aj v dobrej forme. Ak potvrdím júlové časy z Eisenstadtu a niektoré tréningové ukazovatele z posledných dní, myslím si, že by som sa z Mníchova mohol vrátiť spokojný.

Brali by ste teraz dve 13. miesta?

Jednoznačne, a všetkými desiatimi! Či sa mi to podarí, to ťažko predpovedať. Urobili sme s trénermi Naďkou Bendovou a Robom Kresťankom pre dobrý výsledok maximum, viac sa už asi ani nedalo. Verím, že kvalitné tréningy sa prejavia aj na mníchovskej dráhe.

Na MS v Eugene sa európski šprintéri veľmi nevyznamenali, do 24-členného semifinále na 100 m postúpili len dvaja (Brit s karibskými koreňmi z Antiguy Hughes, Talian Jacobs/na semifinále nenastúpil) a na 200 m traja (Tortu z Talianska, Briti Mitchell-Blake a Ferguson). O čom to vypovedá? 

Vzhľadom na prísne limity 10,05 a 20,24 to až také prekvapenie nie je. Navyše, kvalita zámorských šprintérov z USA či Karibiku, ale aj Afričanov, je niekde inde ako v prípade Európanov. Nuž, máme veru čo doháňať.

S akými ambíciami idete do Mníchova, čo by vás potešilo?

Ak by som zopakoval výkony zo záveru prípravy a postúpil by som do semifinále na stovke alebo na dvojstovke – ideálne však na oboch tratiach – bude to fajn. Ďalej je všetko otvorené. Môže sa stať čokoľvek, rôzne zlyhania favoritov na šampionátoch nie sú nič výnimočné. Atletika je na jednej strane úžasný merateľný šport, ale na druhej v istých momentoch nepredvídateľný. Ak predvediem výkon, na ktorý sa cítim, myslím si, že mám nádej dostať sa do semifinále – aspoň na stovke.

Aké časy budú podľa vás potrebné na postup do semifinále na 100 i 200 m?

Myslím si, že na stovke by 10,25 – 10,26 mohlo stačiť. Keďže dvanástka s najlepšími tohtosezónnymi časmi má v šprintoch (100 m, 200 m, 400 m, 100/110 m prek., 400 m prek. – pozn. red.) automaticky isté miesto v semifinále, asi sa v rozbehoch nebude behať extrémne rýchlo. Očakávam však veľmi vyrovnaný boj o ďalších dvanásť postupových miest. Bude záležať na každej stotinke... No a na 200 m, aby človek vôbec mohol pomyslieť na semifinále, bude potrebných okolo 20,70 sekundy.

Máte nejakú špeciálnu motiváciu, napríklad dokázať, že ešte máte čo povedať a nepatríte do starého železa?

Do istej miery mám i takúto motiváciu, ale tí, ktorí mi veria, mi veria stále. A ak mi niekto nedôveruje, je to jeho osobná vec. S tým nič nespravím, aj keby som zabehol stovku za 10,00. Moja motivácia nie je niekomu čosi dokazovať, moja motivácia je šprintovať čo najrýchlejšie. Pre mňa bude na ME dôležité súťažiť s radosťou, byť spokojný so svojím výkonom a – nezraniť sa.

Slovenská výprava cestuje na šampionát v sobotu 13. augusta autobusom, vy však už v piatok vlakom. Prečo ste si zvolili o deň skorší odchod a na presun do Mníchova vlak?

Chcel som byť v dejisku ME už 2-3 dni pred prvým štartom, keďže rozbehy na 100 m sú už v pondelok predpoludním. Sobotný príchod by bol pre mňa už príliš neskoro. Takisto vlak je komfortnejší ako autobus, môžete sa v ňom kedykoľvek prejsť, ponaťahovať si svaly. V porovnaní s cestou lietadlom strávime presunom vlakom takmer rovnaký čas.

Budete mať v Mníchove, ktorý nie je ďaleko, veľa fanúšikov? 

Nejakí moji známi sa na ME do Mníchova chystajú, ale zohnať ubytovanie je obrovský problém, keďže v bavorskej metropole sa nekonajú len atletické ME, ale je to aj kontinentálny multišportový šampionát. Napríklad trénerkin manžel Andy zohnal bývanie už len 30 minút cesty autom od Mníchova...

Text vznikol v spolupráci so Slovenským atletickým zväzom a jeho webom www.atletika.sk.

Nachádzate sa tu: