Slovenský kajakár zažíva najkrajšie okamihy v kariére. Na olympiáde v Tokiu získal striebornú medailu.
TOKIO, BRATISLAVA. Rád chodí bosý, hrá na gitare a miluje lezenie i skejtovanie. Každé ráno začína kašou a zeleným čajom – z Japonska.
Z divokej vody mal najskôr strach. Bál sa, že sa v nej utopí. Po prvotných záberoch s dvojlistovým pádlom si ho však získala a už sa jej nevzdal.
Jakub Grigar v piatok dosiahol životný úspech. Vo finále kajakárov na olympijských hrách v Tokiu obsadil druhé miesto za Čechom Jiřím Prskavcom a získal striebornú medailu.
Spojila ich náhoda, možno osud
„Plávať som vedel len s hlavou pod vodou. Od druhého tréningu som presviedčal trénera, aby ma pustil na divokú vodu. Stalo sa tak po troch týždňoch. Mal som obrovský rešpekt a po pár záberoch som z lode vystúpil,“ priznal Grigar.
Od začiatku svoju budúcnosť spojil s kajakom. „Dvojlistové pádlo mi dáva väčšiu voľnosť a môžem sa s ním viac pohrať,“ doplnil 24-ročný liptovský rodák
V začiatkoch ho ovplyvnila dvojnásobná olympijská víťazka Elena Kaliská. Pri jednom tréningu k nemu podišla a ponúkla mu pomoc.
,,Spojila nás náhoda, možno osud. Elenka mi ukázala, že slalom je zábava. Na mojom raste má obrovský rukopis,“ zdôrazňuje Grigar.
Jakub Grigar a Eliška Mintálová, slovenské tromfy z divokej vody. (Autor: SOŠV)
Svoju učiteľku videl aj pri zisku druhej zlatej medaily na olympiáde v Pekingu 2008.
„Pamätám si, že tréneri nám v areáli postavili na terasu televíziu a my sme so zatajeným dychom sledovali jej olympijské vystúpenie,“ opisuje.
Rady mu dáva aj Martikán
Jeho veľkým vzorom je aj päťnásobný olympijský medailista Michal Martikán. Obaja liptovskí rodáci spolu často aj trénujú.
„S Mišom sme kamaráti. Veľakrát sa na tréningu spojíme a vymýšľame rôzne kombinácie. Častokrát mi dáva rôzne rady aj do života,“ prezradil Grigar.
Už v juniorskom veku patril medzi najlepších vo svojej kategórii. Dvakrát sa stal juniorským majstrom sveta a dva razy svetovým šampiónom do 23 rokov.
„Je cieľavedomý, poctivý a zodpovedný. Výborne cíti vodu, zvláda predštartové stavy. Nie je len tréningovým typom, ale vie kvalitu ukázať aj v pretekoch,“ povedal o Grigarovi jeho bývalý tréner Tomáš Mráz.
Účasť v Riu si nakreslil
Pri svojej premiérovej účasti na olympiáde v Riu de Janiero 2016 skončil piaty. To, že si raz zasúťaží pod piatimi kruhmi, si vysníval už v detstve.
V jedenástich nakreslil obrázok, na ktorom je socha Krista Spasiteľa, olympijské kruhy a stupeň víťazov. Grigar stál na tom najvyššom.
Za uplynulých päť rokov som si prešiel viacerými prehrami. Musel som si uvedomiť veľa vecí a poriadne drieť, aby som mesiac pred olympiádou odchádzal zo Svetového pohára so zlatom na krku.
Jakub Grigar
V Riu ho o zlatú medailu napokon pripravili dve drobné chybičky. Odvtedy si prešiel mnohými náročnými chvíľami. Nie vždy išlo všetko ideálne.
„Za uplynulých päť rokov som si prešiel viacerými prehrami. Musel som si uvedomiť veľa vecí a poriadne drieť, aby som mesiac pred olympiádou odchádzal zo Svetového pohára so zlatom na krku,“ naznačil Grigar.
Na obrázku je hora Fuji
V roku 2019 zmenil trénera, Tomáša Mráza nahradil Stanislav Gejdoš. Takmer pred dvoma rokmi si na svetovom šampionáte v španielskom La Seu d'Urgell zabezpečil miestenku do Tokia.
„Je to skvelé. Po Riu som nemal najlepšie pocity. Dúfal som, že dostanem ešte šancu, aby som to napravil,“ tešil sa Grigar.
Pol roka predtým, ako si vybojoval účasť na olympiáde v Tokiu, si nakreslil ďalší obrázok. Jeho hlavným symbolom je ikonická hora Fuji.
„Obrázok mám uložený v hlave a čo v ňom vidím, si radšej ešte nechám pre seba,“ vravel slovenský kajakár pred olympiádou.
Medailou sa zaradil k legendám
Na posledných pretekoch pred jej začiatkom zvíťazil v nemeckom Markkleebergu vo Svetovom pohári. Vôbec prvýkrát v kariére.
„Teší ma najmä to, že to vôbec nebolo víťazstvo po úžasnej jazde. Bola to normálna jazda, ktorú som na tréningoch zašiel celkom bežne,“ skonštatoval Grigar.
Výbornú formu potvrdil aj na olympiáde. A ziskom striebornej medaily sa zaradil k ďalším slovenským olympijským medailistom ako Michal Martikán, Elena Kaliská, bratia Hochschornerovci, bratranci Škantárovci, Matej Beňuš či Juraj Minčík.
„Od každého z nich som sa veľa naučil a sú to moje veľké vzory. Bolo by splneným snom, keby sa mi podarilo len priblížiť k ich úspechom,“ poznamenal Grigar.