Všetci traja hokejovo rástli na zimnom štadióne za Hornádom.
HARICHOVCE. Obec s vyše 1800 obyvateľmi zažíva veľký športový boom. Stolní tenisti sa stali víťazmi V. ligy. Futbalisti majú výbornú piatoligovú jar, keď dobre zvládajú boj o záchranu – po jeseni boli poslední, teraz sa o nich hovorí, že keby sa súťaž hrala o päť kôl dlhšie, tak by hrali o postup. Nemožno zabudnúť na obrovský futbalový úspech žiakov, ktorí minulú sezónu neprehrali ani jeden zápas a suverénne boli najlepším žiackym družstvom na Spiši.
Sledujú ich na diaľku
Všetky tieto športové harichovské úspechy prevyšuje v týchto dňoch hokej. Na svojich dvoch rodákov Júliusa a Libora Hudáčkovcov nedajú Harichovčania dopustiť. Rodičia Rudolf a Vierka sledujú výkon svojich synov len na televíznej obrazovke. Pôjdu si ich pozrieť aj na sever Európy?
„Teraz to tak vyšlo, že z roboty sa dá len ťažko uvoľniť. Možno teraz, keď uhrali navyše štvrťfinále, tak by sme mohli uvažovať a navštíviť našich synov. S kolegami by sa dalo vymeniť. So synmi sme stále v kontakte, ale či ich uvidíme na šampionáte na vlastné oči, je otázne. Rovnako pracovné povinnosti má aj manželka,“ uviedol otec dvoch reprezentantov z jednej obce Rudolf Hudáček, ktorý si však finále so Slovanom v Košiciach s manželkou nenechali ujsť a boli na všetkých zápasoch. A práve z toho posledného majú Hudáčkovci zaujímavý zážitok.
„Sedeli sme v košickom skyboxe. Mala som aj slovanistický dres, ale radšej som ho nechala v kabelke. A najťažšie to bolo pri Liborových góloch. Hlavne pri tom druhom rozhodujúcom góle len sme sa pozreli na seba s Julom a trošku zaradovali, lebo všetci naokolo smútili a boli sklamaní,“ opísala zážitok z finále mama reprezentantov Vierka Hudáčková, ktorá podľa slov manžela zápasy na svetovom šampionáte prežíva oveľa intenzívnejšie.
„Zápasy základnej časti som pozeral pokojne, bez väčších nervov. Videl som, že je v hre určitý systém a celé mužstvo sa podriaďuje jedinému cieľu – víťazstvu,“ povedal R. Hudáček, ktorý mal veľkú radosť v stretnutí s Kazachstanom. Libor strelil svoj prvý gól na majstrovstvách sveta a druhý reprezentačný.
„Šampanské nestrieľalo, ale ten gól sme trošku oslávili.“
Po roku opäť trofej
Pred rokom bola v Harichovciach veľká slávnosť. Majstrovskú hokejovú trofej prišiel ukázať Julo. Teraz je rad na Liborovi.
„Chceli by sme, aby aj Libor doniesol majstrovský pohár. Popradčania ho už mali doma, ale Libor nemal kedy. Po finále sa len doma zastavil na dve hodinky po pas a už cestoval s reprezentáciou. Pred rokom bol majstrovský pohár u nás prvý raz. Bolo to želanie Julových kamarátov a hlavne futbalistov. Obaja totiž aktívne hrali za Harichovce,“ dodal Rudolf Hudáček.
