Hrá, kosí, kreslí čiary. Bez futbalu by neprežil

Už vyše štyridsať rokov si oblieka dres, krotí loptu a naháňa súperov. Okrem toho kosí trávnik, naťahuje siete či kreslí čiary.

Keď pred šiestimi rokmi voda zatopila nielen ihrisko, ale aj šatne, kompresor či aparatúru, bol medzi prvými, ktorí ratovali, čo sa dalo.

Futbal je jeho vášeň. Ba ešte čosi viac. „Najviac ma bavil futbal, keď sme hrali druhú triedu a trénoval nás František Mokrý. To bola radosť prísť na tréning, niekedy nás bolo aj vyše dvadsať. Teraz sa vôbec netrénuje, keď náhodou prídeme, je nás maximálne šesť. Stalo sa, že sme prišli len traja. Som z toho znechutený," vraví Peter Ďuriš, predseda futbalového klubu vo Veľkej Čause, správca štadióna a na prahu šesťdesiatky aj najstarší aktívny futbalista na hornej Nitre.

Ďuriš už len s nostalgiou spomína na časy, keď na dedinských ihriskách trénovali aj tri desiatky chlapov a na zápasy sa chodili pozerať celé rodiny.

„Teraz sú časy počítačov, vtedy mladí ľudia nepoznali nič iné iba loptu a ihrisko. Kedysi sme čiary nerobili vápnom, ale pilinami. Jeden ťahal vrece a traja rozhŕňali. O prípravu ihriska sa starala celá dedina, dnes to zostáva väčšinou len na mne. Na futbal sme sa presúvali rôznymi spôsobmi. Rozhodcovia chodili aj na bicykli a keď zle pískali, vyfučali sme im gumy," dodáva futbalový veterán.

"Keď sme potrebovali, aby rozhodovali dobre, dávali sme im nejaké všimné, no väčšinou sme ich len opíjali v krčme. Že by sme im však dávali peniaze, na to si veľmi nepamätám. Ale možné je, že to kamaráti zatajili."

Zostrih z prípravného zápasu Veľkej Čausy na ihrisku FK Kľaku Kľačno.

Okrem pekných zážitkov z ihrísk má aj negatívne, ale tých je oveľa menej.