ŠPORTOVÉ OSUDY A MÍĽNIKY Zvolenský hokejista Jozef Čierny odohral svoj posledný zápas v reprezentácii Slovenska 14. novembra 1999 v Trnave proti Švajčiarsku (2:4). Potom sa ľavý krídelník na dlhší čas odmlčal, jeho štatistika v národnom tíme sa zasekla na deviatich zápasoch a jednom góle. Pred nadchádzajúcim turnajom Škoda Cup v Bazileji dostal 29-ročný ľavý krídelník z HKM Zvolen pozvánku ako náhradník za zraneného Gabriela Špilára. „Potešilo ma, že si tréner František Hossa na mňa spomenul. Nezaváhal som ani na sekundu," vravel skúsený hokejista o ponuke reprezentačného kouča. Z mužstva spred vyše štyroch rokov našiel v kabíne už len svojho bratranca Ladislava Čierneho a Róberta Tomíka.
Kariéru presekla tragédia
Kariéra zvolenského hráča sa prudko rozbehla v lete 1992, keď ho draftoval klub NHL Buffalo Sabres. Vysoký útočník s priamym ťahom na bránku a šikovnými rukami odsunul možnosť hrať v Slovane Bratislava nabok a smelo sa vydal za hokejovým džobom do Ameriky. Pretĺkal sa farmami, v sezóne 1993/1994 ho za Fína Jussiho Tarvainena vymenili do Edmontonu, v jednom zápase si vyskúšal NHL, ale znova ho poslali do nižšej súťaže. Spoznal Rochester, Capre Breton, Detroit i Long Beach, dva razy sa dostal do finále play off v AHL respektíve v IHL.
Keď uzavrel zámorskú kapitolu, na tri roky sa upísal Norimbergu v nemeckej DEL a na konci sezóny 1999 mu vo finále titul vyfúkol Mannheim. V tom roku poznačila jeho život havária s tragickými následkami, Jozef ako vinník nehody sedel za volantom BMW. Odsúdený na dva roky nepodmienečne si odsedel vo väzení dvanásť mesiacov. V novembri 2002 sa vrátil na slobodu a v januári 2003 v drese HKM aj do extraligového kolotoča.
Podržala ho rodina a hokej
„Rodina a hokej ma aj v najťažších časoch držali pri živote a dodával optimizmus, že znova prídem do starých koľají. Už som príliš nerátal, že to znova dotiahnem do reprezentácie. O to väčšiu radosť prežívam," uviedol J. Čierny počas krátkeho sústredenia národného tímu v Bratislave. K tragickej udalosti a následkom sa nerád vracia, nie je mu to príjemné. Pozerá sa dopredu.
„Zmluvu vo Zvolene mám aj na ďalšiu sezónu. Nie som však ešte taký starý, aby som znova neskúsil angažmán v zahraničí. Dobrý výkon v reprezentácii by mi k tomu mohol pomôcť, v hľadisku bazilejskej St. Jakobshalle bude zaiste veľa pozorných očí z európskych klubov," vravel náš hokejový reprezentant.
Pri vyhliadkach dostať sa prvý raz v športovej dráhe na majstrovstvá sveta sa však len pousmial. Jeho bratranec Ladislav, ktorý naháňa puk v ruskej Superlige, je na tom lepšie - chystá sa už na tretí šampionát v sérii. „Laco je výborný hokejista, svoje miesto v obrane si vždy zastane. Odmalička sme kamaráti. Hrali sme sa spolu ako deti na piesku, rovnako sme začínali s hokejom, prešli sme vo Zvolene mládežníckymi kategóriami a až po prechode medzi dospelých sa naše cesty rozišli. Ja som odišiel do Ameriky, on zostal na Slovensku. Kontakty sme však nikdy neprerušili, naše famílie sa navštevujú," vravel o pevnom rodinnom vzťahu. Aj na sústredení tímu Slovenska pred Škoda Cupom sú títo bratranci ako dvojčatá - stále spolu.
Jozef by nebol proti, ak by aj z jeho štvorročného syna Dávida vyrástol hokejista: „Po byte sa už preháňa s hokejkou a kričí - gól. Má to v krvi."
Švajčiarsko spojí pretrhnutú niť
Jozef Čierny prerušil svoju reprezentačnú dráhu v zápase so Švajčiarskom a zajtra na ňu opäť nadviaže práve s týmto súperom. „Naše mužstvo potrebuje v tejto sezóne dobrý výsledok, o vystúpení na predchádzajúcich turnajoch v Budapešti a Piešťanoch sa hovorilo ako o neúspechu. Bol by som šťastný, ak by som mohol prispieť v Bazileji k obhájeniu vlaňajšieho prvenstva," povedal J. Čierny. Tréner ho zaradil do útoku k mladému centrovi Jarolínovi a ostrieľanému pravému krídlu Tomíkovi.
ONDREJ GAJDOŠ
FOTO - AUTOR
