Keď mu pred dvoma rokmi poslalo vedenie slovenskej hokejovej reprezentácie pozvánku do prípravy na MS v hokeji, správa o nominácii najskôr dorazila na telefón jeho otca, bývalého obrancu a hokejového trénera.
Spolu sa na tom zasmiali. Od tohto momentu nabrala kariéra brankára STANISLAVA ŠKORVÁNEKA rýchle tempo.
Na svetovom šampionáte v Rige nastúpil na štyri zápasy, o rok neskôr v Ostrave bol opäť súčasťou reprezentácie a extraligové Michalovce vymenil za Hradec Králové.
Teraz bude v 29-rokoch bojovať o premiérovú účasť na Zimných olympijských hrách v Miláne 2026.
„Pár rokov dozadu som ani nesníval, že by som mohol reprezentovať," hovorí v rozhovore pre Sportnet.
Nemecký pohár bol prvou reprezentačnou akciou v sezóne. Hráči aj tréneri hovorili, že sa začal boj o olympiádu. Vnímate aj súboj medzi brankármi?
Asi áno, ale osobne to takto neberiem. Viem to ovplyvniť len svojimi výkonmi, takže sa snažím pripraviť na každý zápas a podať čo najlepší výkon. To je všetko, čo môžem pre to urobiť. Potom budem veriť, že šanca je.
Brankárskych miest je minimum, do Milána zrejme pocestuje iba trojica. Na čom podľa vás bude záležať pri výbere?
Bude na tréneroch, koho si vyberú (smiech). Asi rozhodne aktuálna forma, možno aj skúsenosti. Tých miest je málo, takže každý sa bude chcieť prebojovať. Bude to ťažké.
Prihliadate aj na načasovanie formy, aby vyvrcholila smerom k olympiáde?
To je naozaj ťažké. Keby sa to dalo jednoducho naplánovať, že vtedy budem mať najlepšiu formu, určite by som to spravil. Ale nie je to také jednoduché. Snažím sa o konštantnú výkonnosť počas celej sezóny a podľa toho sa to potom odvíja.
Tréneri spomínali, že v Hradci máte nabitý program, ale napriek tomu ste prijali pozvánku do reprezentácie. Súvisí to aj s tým, že chcete zabojovať o olympiádu?
Áno. Pokiaľ som nemal žiadne zdravotné problémy, vždy som pozvánku prijal rád. Či už ide o hocijaký turnaj alebo boj o miestenku na olympiádu či majstrovstvá sveta. To je pre každého hráča cieľ. Takže ak som zdravý, prídem vždy.
Čo by pre vás znamenala účasť na olympiáde? Bol by to vrchol kariéry?
Asi áno. Pár rokov dozadu som ani nesníval, že by som mohol reprezentovať – nieto ešte na olympiáde alebo majstrovstvách sveta. Takže áno, bol by to vrchol, ale ešte je to dlhá cesta.
Spomeniete si na svoju prvú olympiádu, ktorú ste sledovali ako chlapec?
Pamätám si Turín 2006, ale najviac mi utkvelo v pamäti Nagano. Otec mal zápasy nahraté na VHS kazete a často som si ich púšťal na starom televízore. Hoci sme nevyhrali my, ale Česi.
V Nagane žiaril brankár Dominik Hašek. Bol práve on vaším vzorom?
Áno, to bol fenomén.
A zo slovenských brankárov, ku komu ste zhliadali?
Určite k Jankovi Lašákovi, hlavne za rok 2002, keď vychytal zlato. Potom aj k Jarovi Halákovi, no mojím vzorom bol vždy Peter Budaj. Mal ťažkú cestu do NHL, ale dlhé roky tam chytal. Týchto brankárov obdivujem.
Ako ste spokojný so sezónou v Hradci Králové?
Úvod nám nevyšiel, ale momentálne sme sa zdvihli. Tím začal výborne hrať do defenzívy, z čoho ťažím aj ja. Podarilo sa nám zvládať aj tesné zápasy, a to je dôležité.
V mnohých štatistikách patríte medzi špičku českej extraligy. Portál iSport vás dokonca zaradil do zostavy najlepších legionárov. Beriete to ako ocenenie vašej práce?
Dozvedel som sa to až teraz. Je to subjektívne hodnotenie, ale nesústredím sa na to. Keď sa na to človek príliš pozerá, zväzuje mu to ruky, a to nie je dobré. Snažím sa sústrediť sám na seba.
