Stále len 18-ročná hokejistka NELA LOPUŠANOVÁ si v najbližších dňoch opäť oblečie slovenský reprezentačný dres. Seniorské ženské družstvo sa od nedele 12. apríla predstaví na majstrovstvách sveta 1A divízie v Budapešti.
Slovenky nastúpia postupne proti Číne, Taliansku, Maďarsku, Nórsku a Francúzsku. Ich cieľom bude prebojovať sa medzi elitu: „Bude to boj, ale keď budeme robiť to, čo máme, mali by sme byť v pohode,“ povedala mladá hokejistka.
Lopušanová v rozhovore pre Sportnet hodnotila svoju sezónu, hovorila o bodovom rekorde na MS do 18 rokov, aj o tom, čo jej povedala legendárna hokejistka. Prezradila aj čo ju teraz čaká a aké má plány do budúcna.
Čakajú vás majstrovstvá sveta 1A divízie. S akým cieľom tam pôjdete?
Určite s najvyšším. Prvý zápas s Čínou bude podľa mňa najľahší, ale každý duel musíme ísť naplno, sústrediť sa na našu hru. Ideme tam s ambíciou turnaj vyhrať.
Takže cieľ je postup medzi elitu.
Určite áno. Ale bude to náročné, tímy v tejto divízii sú vyrovnané. Bude to boj, ale keď budeme robiť to, čo máme, mali by sme byť v pohode.
Ktoré tímy považujete za najťažších súperov?
Talianky hrali veľmi dobre na olympiáde, trochu sme to pozerali a majú šikovné hráčky. Silné budú aj Maďarky, s nimi máme skúsenosti z minulých rokov, a Francúzky, s ktorými bývajú vyrovnané zápasy. Tieto tri tímy budú najväčšou výzvou. V príprave sme zdolali Nórky 5:0 a minulý rok sme porazili aj Čínu, takže uvidíme.
Nórky vlani vypadli z elitnej kategórie, ale v príprave bol duel s nimi jednoznačný vo váš prospech. Vy ste však v tom zápase nehrali.
Nie, nehrala som. Prišla som k tímu neskôr, bola som sa len pozrieť. Ale baby to zvládli výborne, takže verím, že to tak pôjde aj na majstrovstvách.
V príprave ste však hrali proti dorastencom HOBA Bratislava a zvíťazili ste 4:1. Aké to bolo? Pripomenulo vám to časy, keď ste v Žiline hrali proti s chlapcami?
Určite áno. Chalani však nehrali do tela, bolo im povedané, že nemôžu. Hrali s rešpektom, boli veľmi milí. Bola som rada a trochu mi to pripomenulo minulé roky v Žiline, bola to zábava. Vyhrali sme a myslím si, že tieto dva zápasy nám pomôžu ísť v lepšej nálade do turnaja.
Bol to vyrovnaný zápas?
Povedala by som, že áno. My sme mali krajšie šance, viac gólových príležitostí aj kombinácií. Oni boli šikovní, ale nemali vyložené šance. Korčuliarsky to bolo vyrovnané, takže si dobre zahrali obe strany.
Ako zatiaľ prebieha príprava a na čo sa tréneri zameriavajú?
Každý deň trénujeme, pozeráme video a analyzujeme súperov, ich systémy aj našu hru. Najviac sa však sústredíme na vlastný výkon. Keď budeme dodržiavať pokyny trénerov, môžeme na turnaji dosiahnuť veľké veci.
Aká je atmosféra v kabíne? Ste mladé družstvo a celkom sa už z minulosti poznáte.
Už som tu nejaký ten rok. Poznáme sa, aj mladšie so staršími a veľa dievčat je z projektu, tie spolu hrajú celý rok. Nie sú tam žiadne konflikty, nálada je fakt výborná.
Viete už, s kým budete nastupovať v útoku?
Zatiaľ som hrala s Emou Tóthovou a Barborou Kapičákovou, ale ešte sa to môže zmeniť.
S Tóthovou ste hrali spolu už aj v reprezentácii do 18 rokov, kde vám to išlo.
Áno, aj proti dorastencom HOBA sa nám darilo. Rozumieme si na ľade, vieme si to ťuknúť, takže som rada, že môžem hrať práve s ňou.
V tejto trojici by ste tak mohli vytvoriť elitný útok.
Mohli. Hlavne chceme ťahať tím gólmi.
Považujete sa za líderku tímu?
Nepovedala by som, že sa považujem za úplnú líderku. Na ľade to však chcem ukazovať vždy. Mimo ľadu to majú v rukách skúsenejšie hráčky, ja som tu jedna z najmladších.
Poďme k sezóne v Amerike. Tretí rok ste hrali za Bishop Kearney. Aká bola táto sezóna?
Bola trochu náročnejšia po osobnej stránke. Sezónu sme zakončili prehrou v semifinále po nájazdoch, čo nás mrzelo. Mala som pocit, že sme boli lepšie ako ostatné tímy a mohli sme to vyhrať. Nahnevalo nás to. Ale celkovo nás to posunulo a bola to dobrá sezóna.
Spomínali ste, že to bola náročnejšia sezóna pre vás osobne. Mali ste na mysli hokejovú stránku alebo aj osobné veci?
Skôr hokejovo. Mala som ťažký začiatok sezóny, trochu mi to škrípalo. Po MS do 18 rokov som sa nejak prebudila a už to šlo a bavila som sa hokejom. Makala som na sebe a výsledky sa dostavujú. Dúfam, že to ukážem aj na týchto majstrovstvách.
Viete, aké boli vaše osobné štatistiky? Klub zverejňuje len tie tímové – 29 výhier, 10 prehier a jedna remíza.
Úprimne, presne neviem. Tréneri ich majú, ale ja si to musím vypýtať.
Kedy vám skončila sezóna a čo ste robili po nej?
Sezóna skončila 28. marca, bola som pár dní doma a potom som prišla do Bratislavy k reprezentácii.
V tíme Bishop Kearney Selects U19 už nebudete pokračovať. Čakajú vás ešte záverečné skúšky v škole?
Áno, ale až neskôr. Budeme mať záverečnú „graduation“. Mala by som sa aj teraz učiť, ale priznám sa, na turnajoch sa mi veľmi nechce učiť. Nechávam to na neskôr.
Ktorého predmetu sa najviac bojíte?
Asi angličtiny, máme veľmi dobrého učiteľa, ale testy sú ťažšie.
Čo vám dali tri roky v USA?
Veľmi veľa. Keď som prišla, nehrávala som oslabenia. To ma naučili, rovnako ako mnohé systémové veci. A aj po ľudskej stránke, žiť bez rodiny ma naučilo veľa.
Na MS do 18 rokov ste vyrovnali historický rekord Kendall Coynovej Schofieldovej v počte gólov aj bodov. Ako ste vnímali tento turnaj a vašu cestu za rekordmi?
Som veľmi vďačná, že som to mohla vyrovnať. Chýbal mi len kúsok. Skúšala som Michigan, ktorý nevyšiel. Ním by som rekord prekonala, ale aj tak si vážim, že som medzi najlepšími. Rekord držím spolu s Coyneovou Schofieldou, ktorá je výbornou hráčkou. Je neuveriteľné mať tento rekord spoločne. Poslala mi potom video, čo ma veľmi potešilo.
Turnaj celkovo dopadol okej. Nevypadli sme. Nič špeciálne sme nedokázali, takže nebolo to najlepšie, ale ani najhoršie.
Americká hokejistka Kendall Coynová Schofieldová patrí k najlepším hokejistkám na svete. Na MS do 18 rokov s ňou máte rovnakú bilanciu - 33 bodov za 22 gólov a 11 asistencií. Čo vám konkrétne povedala?
Zagratulovala mi, povedala, že ma sleduje a popriala mi, nech sa mi darí do budúcich rokov.
Spomínaný „Michigan“ by bol peknou bodkou a takým vaším typickým spôsobom na prekonanie rekordu. Proti Švédkam ste sa takýmto gólom uviedli na MS do 18 rokov do svetového povedomia.
Áno, premýšľala som nad tým aj pred zápasom. Tak som začala šampionáty do 18 rokov a chcela som tak aj skončiť, ale nepadlo to tam. Čo už.
VIDEO: Michigan 14-ročnej Nely Lopušanovej proti Švédsku na MS U18 2023
Po sezóne sa presúvate na univerzitu Wisconsin, historicky najúspešnejšiu v ženskom hokeji, ktorá získala titul aj tento rok. Čo to pre vás znamená?
Veľmi veľa. Bol to môj sen od detstva. Teším sa na tím, na dievčatá aj na celý univerzitný život. Nemôžem sa dočkať, keď vstúpim na ten ľad. Keď som mala dvanásť, s mojou spoluhráčkou zo Žiliny sme o tejto univerzite snívali a mne sa to podarilo.
Ako sa rodili dohody s univerzitami a prečo zvíťazil Wisconsin?
Prvá vec je to, že to bol môj sen. Ja som si však nechala otvorené dvere aj pre ostatné tímy. Univerzity vás začnú kontaktovať v určitom období, potom nasledujú rozhovory, kde vám prezentujú školu a snažia sa vás zaujať. Každý má ten proces inak dlhý, mne trval asi mesiac a pol. Niektorí to riešia aj tri mesiace. Ja už som nevedela vydržať. Wisconsin ma zaujal, presvedčil a vedela som, že tam chcem ísť a že to je tá správna cesta.
Koľko škôl vás oslovilo?
Približne pätnásť.
V tíme Wisconsinu Badgers hrá aj Češka Adéla Šapovalivová. Poznáte sa?
Áno, stretli sme sa, keď som tam bola na návšteve. Strávila som s ňou deň, lebo mala zlomenú ruku a nemohla hrať. Je veľmi fajn, nemôžem sa dočkať, keď si s ňou zahrám.
Sledovali ste aj nejaké ich zápasy?
Nepozerala som, lebo na to nemám predplatné. Pozerala som záverečnú Frozen Four.
Rozprávali ste sa už s vedením tímu o ich predstavách?
O hre sme sa ešte nebavili. Pôjdem tam v lete a budem tam mať letnú prípravu, takže tam sa budeme rozprávať.
Po konci strednej školy pôjdete rovno tam alebo sa ešte stihnete vrátiť domov?
Neprídem domov, ale budem mať dvojtýždňové prázdniny v New Yorku. Tam si trochu oddýchnem a potom zamierim do Wisconsinu.
Viete už, čo budete študovať?
Zatiaľ by som chcela biznis, ale definitívne sa to vyberá až po prvom roku. Podľa toho, čo ma bude baviť.
Počas strednej ste hrali aj flag football. Zahráte si ho aj na univerzite?
Určite nie, lebo podľa mňa ho tam ani nemajú. Mohla by som hrať ešte teraz počas aktuálneho ročníka za Bishop Kearney, ale momentálne neviem, ako sa budem cítiť po MS. Momentálne sú už v polovici sezóny. Uvidím, čo stihnem. Ale ten šport ma veľmi bavil, hlavne ten prvý rok, v ktorom sme mali dobrý tím a dokonca sme vyhrali titul.
Dlhodobým cieľom je pre vás zrejme najlepšia ženská súťaž PWHL. Máte predstavu, kedy by ste do nej chceli nakuknúť?
Najbližšie štyri roky budem na univerzite a potom by som sa tam chcela posunúť. Avšak sú to sny, za ktorými sa musím posúvať a makať, aby som ich dosiahla. Ďalšie štyri roky budú o rozvoji a posune smerom k tejto lige.
Sledovali ste aj ženský olympijský turnaj v Miláne? Ako ste to vnímali?
Veľmi pozitívne, najmä finále Kanada – USA, to bolo výborné. Inak som sledovala najmä výsledky. Finále bolo zaujímavé a je vidieť, že ženský hokej ide hore a ľudia ho začínajú sledovať.
A čo slovenský mužský tím?
Sledovala som ich. Dopadli dobre, aj keď som chcela, aby získali bronz. Je to škoda.
