Keď sa povie RÓBERT PICH, určite mnohí vedia, že ide o známeho slovenského futbalistu pochádzajúceho zo Svidníka. Momentálne pôsobí v tíme najvyššej poľskej súťaže Slask Vroclav. Pre našich čitateľov si zaspomínal na svoje prvé futbalové kroky, prezradil, prečo sa vrátil do poľského tímu, ale i to, aké má plány do budúcna.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
„Futbal som hrával už odmalička s kamarátmi, ale trénovať som začal asi od piateho ročníka základnej školy, keď som prestúpil do športovej triedy. Nespomínam si na žiaden moment, od ktorého by som si povedal, že budem hrať futbal. Jednoducho to u mňa bolo od detstva. Moje kroky smerovali vždy k tomuto športu. Tým som sa riadil už pri výbere športovej triedy a tak to ostalo až dodnes.“
Mali ste po kom zdediť talent?
„V rodine sme nemali žiadneho profesionálneho športovca. Rodičia ma však vždy podporovali a to je niekedy viac ako talent.“
Z poľského tímu ste prestúpili do nemeckého Kaiserslauternu. Potom ste sa vrátili späť do Poľska. Ako s odstupom času vnímate prestup do nemeckého tímu?
„Môj prestup do Nemecka prebehol veľmi rýchlo. Trénera, ktorý si ma tam vybral, po mesiaci môjho pôsobenia vyhodili, čo mi veľmi nepomohlo. Nebol som zvyknutý vysedávať na striedačke a bolo to pre mňa veľmi ťažké. Pochyboval som o tom, či to bol dobrý krok, ale po návrate do Poľska som videl, že som výkonnostne vyššie a vtedy som si uvedomil, čo všetko mi dal pobyt v nemeckom tíme.“
Ako vás prijali klub a fanúšikovia po návrate do poľského Slask Vroclav?
„Prijali ma nad moje očakávania. Všetci sa tešili, brali to, ako keby som sa vrátil domov. Je to ťažké opísať, ale Poliaci sú veľmi priateľskí, čo sa mi opäť potvrdilo.“
Ako ste prijali fakt, že po návrate do poľského tímu nastupujete na pozícii krajného obrancu miesto útočníka?
„To, že som sa musel presunúť na post obrancu, zapríčinila naša situácia v mužstve. Mali sme veľa obrancov zranených, niektorí nemohli hrať pre trest a zrazu nám zostali len traja obrancovia. Pre trénera bolo asi ťažké poskladať ideálnu zostavu. Po našom rozhovore s ním som sa rozhodol, že tam budem hrať ja. Vravel som mu, že som na tejto pozícii ešte nikdy nehral a že z toho nie som nadšený, no videl som, že veľmi nemá na výber. Na túto pozíciu som mal nastúpiť na jeden, dva zápasy, no naša situácia s obrancami sa nezlepšovala a preto som na pozícii obrancu odohral zopár zápasov. Myslím si, že to bolo iba krajné riešenie a v budúcnosti už budem hrávať na kraji zálohy ako predtým.“