Humenská legenda jubiluje. Históriu úspešne písal ako hráč i funkcionár

Vianoce v roku 1952 boli v rodine Pčolovcov mimoriadne štedré. Tri dni po slávnostnej večeri a rozbalení darčekov im pribudol nový člen rodiny - malý Viktor.

Odvtedy ubehlo sedemdesiat rokov, počas ktorých sa VIKTOR PČOLA stal legendou futbalu v Humennom.

Najprv vynikal ako hráč, potom ako funkcionár. Bol súčasťou slávnej éry Chemlonu, ovenčenej účasťou v Pohári víťazov pohárov.

Pri príležitosti jeho životného jubilea sme sa s ním porozprávali.

Ako si spomínate na svoje humenské futbalové začiatky a neskôr postup do I. SNL?

Na zápasy humenského áčka som chodil už ako žiačik. Neskôr sme mu všetci fandili po našich dorasteneckých predzápasoch. Tieto spomienky sú od čias, keď som zbieral lopty na ihrisku Lokomotívy. Zameriam sa iba na hráčov, ktorých som osobne poznal a s ktorými som sa neskôr stretol v A mužstve LCHZZ či Chemlonu Humenné. A nebolo ich málo.

Zreteľne si spomínam na hráčov ako boli brankári Ftorek, Milan Mikuláško, Palša, hráči Tomečko, Branovský, Dušan Čekovský, Bohuš, Petruška, Michal Čopák, Pošik, Sivák, Hivko, Daňo, Todi Mudray, Tajner, Pirič, Lysý, Greško, Fedorčák, Gejza Schwarzbacher, Dušan Polák, Miki Tóth, Štefan Karandušovský, Tomáš, Kvašňak, Bizub, Slávik.

Za prelomový označujete ročník 1968/69. Prečo?

Začala sa éra Melkových odchovancov. Medzi prvými lastovičkami boli Jurišš a Babej. O rok k ním pribudli Olejárnik, Tiš, Kováč, Dolobáč. Vtedy sa mužstvo posilnilo aj hráčmi zvonku, prišli Jacko a Choluj z Prešova, Murinčák zo Sabinova, Židek zo Žiliny, Borč z Rokytova, Žipaj z Hlinného.

V ročníku 1970/71 po nie najlepších výsledkoch výbor odvolal trénera Jirasa a vedením mužstva poveril Jána Piriča. Ten sa päť kôl pred koncom súťaže odhodlal k riskantnému kroku.

Povolal Majernika, Mattu a mňa z dorastu do A-mužstva. Všetci traja sme odohrali posledných päť zápasov v základnej zostave a miesto si udržali až do odchodu na vojenčinu.

Vyhrali sme štyri zápasy a z dna tabuľky sme sa posunuli na konečné šieste miesto, ktoré od dvanástej Podbrezovej delili iba dva body. Brankár Mundík i kapitán Langer boli o viac ako desať rokov starší než my.

Aká bola vaša třinecká anabáza v ročníku 1974/75?

Súťaž sa skončila, do civilu ostával ešte približne mesiac a motivácia trénovať nebola takmer žiadna.