Dostal významné ocenenie. Rozhodca Filipák prezradil, o ktorom pravidle nevedel

PREŠOV. Mužom s píšťalkami (no tiež ženám) na východe Slovenska vládne už druhý rok po sebe Prešovčan Martin Filipák.

Rodák z Hrabkova, obce v okrese Prešov, ktorá žije futbalom takpovediac dňom-nocou, obhájil tento prestížny titul 14. decembra v rámci slávnostného vyhlasovania výsledkov 26. ročníka Jedenástky roka 2024 VsFZ, ktorý sa konal v Košiciach.

Tréneri vyberali hráčov z najvyššej regionálnej súťaže – 4. ligy.

Anketa určená pre najlepších rozhodcov nemá až také dlhé trvanie, súčasťou futbalového diania v tomto regióne je od roku 2014.

Štyridsaťtriročný arbiter, o ktorom budú nasledujúce riadky, sa v počte získaných ocenení vyrovnal inému Prešovčanovi Jozefovi Kakaščíkovi a od hetriku Vranovčana Štefana Molitorisa mu chýba už len jediné ocenenie.

Magnet na góly

Martin Filipák, okrem toho, že sa stal výraznou osobnosťou v rodine strážcov pravidiel z východu Slovenska, prináša aj šťastie niektorým hráčom. Že prečo?

Vysvetlenie je jednoduché. V končiacom sa roku si trikrát „odskočil“ do okresu, teda na trávniky, na ktorých s rozhodovaním začínal.

V dvoch zápasoch padli góly, ktoré sa ocitli v nominácii na Gól roka 2024 v ObFZ Prešov. Prvý v stretnutí Záborské – Kojatice (3:1, autorom bol domáci Mikuláš Kravec). Druhý v meraní síl Gregorovce – Kojatice (2:3) – a tento parádny kúsok nožničkami z kopačky hosťujúceho Rolanda Bariho dokonca anketu vyhral.

To však nie je všetko. Štvrtoligový Medzev nedávno vyhlásil na obľúbenej sociálnej sieti súťaž o najkrajší gól z kuchyne jesenného majstra.

Fanúšikovia Spartaka rozhodli, že jeho autorom bol Ievgenii Kovalenko v meraní síl v Pavlovciach nad Uhom (0:4). Kto rozhodoval? Predsa Martin Filipák.

„Neviem, možno priťahujem situácie, ktoré, ako sa hovorí, dokážu potešiť srdce diváka. A som tiež rád, že som si možno aj takto vylepšil svoj imidž v očiach futbalovej verejnosti minimálne v Záborskom, Kojaticiach a v Medzeve,“ zasmial sa náš spolubesedník.

Futbal má v hlave nonstop

V ďalšom rozprávaní sme načrtli viacero tém. Bavili sme sa nie iba o samotnom dianí na trávnikoch od prvej do poslednej minúty, no chceli sme vedieť, či sa pracovná nedeľa pre neho končí odpískaním konca zápasu, následným vypísaním zápisu, nasadnutím do auta...

Alebo, ako na potvoru, má v práci kolegu, ktorý sa ho hneď v pondelok ráno vypytuje, kde bol rozhodovať, ako sa mu pískalo a podobne. Lebo, aj to sa stáva. A keby teda definitívne hádže za hlavu nedeľňajší majstrák?

„Našťastie o moju vedľajšiu činnosť sa v práci nikto nezaujíma. Na druhej strane sa však neubránim pocitu, že hoci ide o amatérsku súťaž, v priebehu sezóny mám futbal v hlave od prvého do posledného kola nonstop.

V nedeľu, uplynutím deväťdesiatej minúty, prípadne nastaveného času, sa síce pre mňa rozhodcovská šichta fyzicky končí, no následnou pondelkovou delegáciou už začína príprava na ďalší víkend.

Je super, že vďaka technológiám môžeme získavať informácie, v našom prípade napríklad práve z Futbalnetu. Vieme sa čo najlepšie pripraviť na najbližší duel, dozvieme sa v predstihu s akými hráčmi budeme mať dočinenia, aký štýl hry preferujú mužstvá, do akého prostredia pôjdeme.“

V tej súvislosti načrtol aj niečo zo svojej predstavy starostlivosti o jeho telesnú schránku, no nielen jeho…

„Rád by som sa raz dožil toho, aby sme aj my mohli začať proces regenerácie hneď po zápase. Strečingom, prípadne výklusom na ihrisku.

Predsa len, tiež sme športovci a sám na sebe badám, že som s pribúdajúcim vekom náchylnejší na zranenia. Myslím si, že toto by bolo vhodné zaviesť do bežnej pozápasovej praxe rozhodcov,“ hovorí.

Rozhodcovia musia, hráči môžu

Ovládať futbalové pravidlá je povinnosťou tých, od ktorých sa to očakáva. No hráči, tí si rozhodcovskú abecedu vykladajú v nejednom prípade po svojom, neraz úplne nesprávne, a k slovnej konfrontácii s protistranou už potom nie je ďaleko.

Filipák by dozaista mohol uviesť nejeden konkrétny príklad.

„To áno, no skôr uvediem situáciu dosť bežnú na ihriskách. Hráči sa občas domáhajú zapískania priestupku v ich prospech, no ja mám na to iný pohľad a uplatním výhodu v hre, z ktorej padne gól.

A potom sa ich žartom opýtam, či sa vrátime k pôvodnému priestupku, alebo ponecháme v platnosti gól. Odpoveď hráčov je vtedy vždy rovnaká a inú vlastne ani nečakám,“ uviedol.

Zmienil sa aj o pravidle, ktoré, ako otvorene priznal, on ako hráč nepoznal.