BRATISLAVA. Po jeho príchode boli mnohí skeptickí. Francesco Calzona prichádzal na Slovensko z úplne iného prostredia, dlhé roky strávil v inej futbalovej kultúre, nerozumie reči a nikdy predtým vo svojej kariére nebol hlavným trénerom.
Aj preto ho vítali minimálne opatrné reakcie, ak nie pochybnosti.
Taliansky tréner však dokázal to, čo sa nepodarilo ani Vladimírovi Weissovi či Jánovi Kozákovi. Jeho tím už v predstihu, už pred posledným zápasom kvalifikácie zabezpečil postup na veľký šampionát.
Radšej dáva ako berie
Slovenská futbalová reprezentácia vo štvrtok večer v kvalifikácii EURO 2024 zdolala Island na Tehelnom poli 4:2 a postúpila na budúcoročné majstrovstvá Európy, ktoré sa budú konať v Nemecku.
Po záverečnom hvizde vypukli veľké oslavy, na trávnik vbehli všetci hráči a realizačný tím, nechýbalo šampanské. Hráči vyhadzovali trénera nad hlavu a vyše 21 tisíc ľudí tlieskalo a ďakovalo.
VIDEO: Francesco Calzona po víťaznom zápase s Islandom
„Napĺňa ma radosťou, keď vidím ľudí okolo seba šťastných,“ povedal na pozápasovej tlačovej konferencii Calzona. „Radšej dávam ako beriem, taký je môj charakter. Bolo super vidieť, že hráči a všetci diváci sú šťastní. Znamená to pre mňa viac, ako nejaká osobná radosť,“ vyhlásil taliansky kouč.
Prvý gól stretnutia strelili hostia, Slováci však ešte v priebehu prvého polčasu otočili stav stretnutia.
„Trošku ma úvodný gól zasiahol, ale veľmi rýchlo som sa upokojil, lebo som videl, že pokračujeme v tom, čo sme chceli, teda hrať futbal. Keď som videl, že nestrácame hlavu, vedel som, že uspejeme výsledkovo,“ povedal spokojný Calzona.
Prakticky od svojho príchodu opakuje, že jeho mužstvo rastie a napreduje. „Teraz to dokázalo tým, že aj po tom, čo sme prehrávali, sme sa dokázali vrátiť do zápasu,“ zdôraznil taliansky kouč.
Voľnosť a oslobodenie
Slováci mali pod Calzonovým vedením aj menej vydarené zápasy. Taliansky tréner sa po nich vždy snažil byť vecný, pomenoval konkrétne nedostatky a na kritikov väčšinou nereagoval.
Tentoraz si však neodpustil poznámku smerom k nim. Aj tentoraz bol vecný, no zároveň aj tvrdý.