Otec Regenda v jednej bráne, syn v druhej. Gólom zabraňujú, Pavlovi ich prajú

MICHALOVCE. Na jednej strane otec, na druhej syn. Mimoriadne zaujímavú rodinnú zápletku prinieslo stretnutie 12. kola VI. ligy Zemplínskej Lastomír – Petrovce nad Laborcom.

Do brány oboch tímov sa postavili brankári s priezviskom Regenda. V domácom tíme nastúpil 47-ročný Peter, v hosťujúcom 21-ročný Jakub.

„Stáli sme už proti sebe aj v minulej sezóne. Spoluhráči si vtedy zo mňa uťahovali. Vraveli nech mu vysvetlím, kde býva a či vie, ako sa má správať,“ tvrdí Peter Regenda.

Vyhráva stále domáci tím

Žiadna stávka pred zápasom medzi otcom a synom neprebehla. Bol to ich tretí vzájomný súboj, v minulej sezóne v oboch prípadoch uspel domáci tím. Tradícia zostala neporušená aj tentokrát, z víťazstva sa tešil Lastomír.

„Akurát po zápase som mu vravel, že sa patrí, aby starší vyhrali. Nabudúce môže znova on,“ skonštatoval otec Peter, ktorý časť svojej dlhoročnej futbalovej kariéry prežil práve v Petrovciach nad Laborcom.

„V minulej sezóne takisto vyhral prvý zápas on a potom ja, tak asi chcel v tom pokračovať,“ uškrnul sa syn Jakub.

Hoci majú medzi sebou dobrý vzťah, na deväťdesiat minút sa stali súpermi. Vyhrať chceli obaja. V zápase ako na hojdačke najprv hostia otočili stav z 0:1 na 2:1 vo svoj prospech. Následne sa to podarilo aj domácim, ktorí vyhrali 3:2.

„Bol to futbal hore-dole, na oboch stranách bolo veľa šancí. Niektoré sa podarilo využiť, iné nie,“ okomentoval priebeh duelu Jakub.

Lastomír sa vďaka víťazstvu bodovo dotiahol na svojho súpera. V tabuľke mu patrí tretie miesto, Petrovce sú štvrté.

„Súper vyrovnal z penalty a dal aj druhý gól, ale my sme stav tiež otočili. Potom sme ešte mohli skórovať, Jakub chytil dve naše tutovky. Myslím si, že sme mali viac šancí a zaslúžili sme si vyhrať,“ tvrdil Peter.

Niekedy brankár nehral nohou

Nároky na brankárov stúpajú, v súčasnosti sa od nich vyžaduje omnoho viac ako kedysi. Svoje o tom vie aj Peter Regenda.

„Keď som pred štyridsiatimi rokmi začínal, bolo to úplne iné. Niekedy brankár nesmel hrať nohou. Hralo sa bum dopredu, päťku kopal stopér,“ hovorí.

Jeho syn vyrastal v Michalovciach a neskôr v Humennom, mával špeciálne brankárske tréningy. V oblasti techniky chytania a práce s loptou je na tom oveľa lepšie než otec.