V Branči si fotili svetelnú tabuľu, miesta pre Kmotríkovcov obsadili dedinčania

BRANČ. Bratislavský Slovan vyšiel strelecky naprázdno dvakrát v hlavnej fáze Európskej konferenčnej ligy UEFA i pred týždňom v bezgólovom šlágri našej najvyššej súťaže v Trnave.

No parádna, skoro dvojtisícová divácka návšteva bola v sobotňajšom stretnutí 2. kola Slovnaft Cupu OFK Branč – ŠK Slovan Bratislava od úvodného hvizdu vo veľkom očakávaní.

Futbaloví fajnšmekri zo širokého okolia dýchali spoza kalandra hráčom priamo na chrbát a s napätím sledovali, ako dlho vydrží domáca obrana dirigovaná exslovanistom Mariánom Hadom a kedy Bratislavčania načnú brankára Patrika Hippa, ktorému pred futbalovým sviatkom na Nitriansku radil aj otec Michal Hipp, inak bývalý tréner belasých.

Branč tvrdí muziku aj vo vyššej súťaži

Súčasnú zlatú éru futbalu v Branči naštartoval sponzor a duša neveľkého klubu Ladislav Kazán pred niečo vyše štyrmi rokmi v najnižšej súťaži ObFZ Nitra angažovaním práve bývalého reprezentačného stopéra Mariána Hada, pričom trénerskú taktovku zveril už vtedy do rúk Zoltána Čekeya.

Po tohtoročnej letnej reorganizácii postúpili futbalisti tejto dvojtisícovej dediny z druhého miesta silnej západniarskej V. ligy Stred do novovzniknutej V. ligy Juhovýchod HUMMEL.

Tam v roli nováčika tvrdia muziku od prvého kola a nadupaný piatoligista žiari podľa očakávaní na najvyšších priečkach tabuľky.

S jedlom rastie chuť a obec medzi Nitrou a Novými Zámkami sa pred touto sezónou premiérovo prihlásila aj do národného pohára.

Pri pohľade na žreb sa im zatočila hlava

No a keďže v prvom kole pohárovej súťaže si OFK v domácom prostredí tesne poradil s čipernými a behavými hráčmi Šoporne (1:0), ktorí mali do premenenej penalty letnej posily z ŠK Šurany Adriána Procháczku dve sľubné šance, pri pohľade na žrebovacieho pavúka sa Brančanom začiatkom augusta poriadne zatočila hlava.

Hneď v druhom kole im totiž žreb „doprial“ úradujúceho majstra Slovenska a vlaňajšieho finalistu pohára ŠK Slovan Bratislava.

Odvtedy sa vo futbalovom Branči o inom snáď ani nehovorí a hoci slovanistov vítali na vynovenom trávnatom koberci, pričom ani za skoro nové kabíny sa hanbiť nemuseli, tribúna na ihrisku mimoriadne ambiciózneho mančaftu zatiaľ chýbala.

Čo však pred „Zápasom storočia“ - ako stretnutie so Slovanom v klube hrdo nazvali - nechýbalo, bola chuť ukázať sa v meraní s vysokým favoritom v čo možno najlepšom svetle.

Skalní snívali o jedenástkovej lotérii