BRATISLAVA. Krížnou ulicou dokolečka obiehali električky s označením X. Približne v minútových intervaloch. Ovešané ako tie na strmej ulici v San Franciscu. Vodiči boli géniovia, lebo cestou tiahli desaťtisíce ľudí.
Okolie pivovaru Stein pripomínalo Oktoberfest. Ľudia však tentoraz netiahli na Tehelné pole, ale do arény na susedných Pasienkoch.
„V Bratislave sa vtedy doslova zastavil čas a mnohí toto stretnutie označovali ako zápas storočia. Záujem fanúšikov bol obrovský a počet žiadostí o vstupenky prekročil číslo 200 000,“ píše historik Tomáš Černák na klubovej stránke Slovana.
Odvtedy ubehlo už viac ako polstoročie.
V pondelok 16. júna 1975 sa na Pasienkoch odohral priamy súboj o majstrovský titul medzi domácim Interom a Slovanom. Bola to nevídaná dráma, hralo sa posledné kolo súťaže. Obaja rivali mali na konte rovnaký počet bodov.
Bolo to jedinýkrát v dejinách, čo dva bratislavské kluby svorne ovládli československú ligu a rozdelili si prvé dve miesta.
Československo ovládla Bratislava
V rokoch 1968 až 1975 prežívalo Slovensko na klubovej scéne najúspešnejšie futbalové obdobie v dejinách. Tituly si striedali výlučne Slovan so Spartakom Trnava v pomere 3:5.
Keby v tom čase vytvorili spoločný tím, tak by sa rovnal absolútnej svetovej špičke.
V roku 1969 prvý z nich vyhral Pohár víťazov pohárov a druhý dokráčal až do semifinále Európskeho pohára majstrov, čo je predchodca Ligy majstrov.
Trebárs v roku 1968 bolo poradie vo federálnej lige nasledovné: Trnava, Slovan, Trenčín, Dukla Praha, VSS Košice, Inter Bratislava. Až potom nasledovali pražskí giganti ako Slavia a Sparta.
Sezóna 1974/75 patrila Bratislave.
„Štadión bol úplne naplnený, tam by ani špendlík neprepadol. Pokladník narátal oficiálne 22 789 ľudí,“ spomínal na posledný a rozhodujúci zápas televízny redaktor TA3 Miroslav Michalech. Podľa niektorých pamätníkov však zápas sledovalo priamo na štadióne viac ako 25-tisíc ľudí.
NOSTALGIA s Alexandrom Vencelom a Ladislavom Jurkemikom
Hviezdna zostava
„Vtedy ešte neexistovali fankluby či ultras ako dnes. Na vypredaných Pasienkoch sedeli fanúšikovia Interu a Slovana spolu, nehrozili žiadne bitky ani neprístojnosti,“ dodal Michalech.

Na trávniku bola hviezdna zostava. Nastúpilo sedem budúcich majstrov Európy (1976) a päť hráčov, ktorí sa zúčastnili MS 1970 v Mexiku.
Slovan bol považovaný za favorita súťaže, titul obhajoval. Stačí spomenúť legendy ako Alexander Vencel, Ján Pivarník, Koloman Gögh, Anton Ondruš, Jozef Čapkovič, Ján Medviď, Karol Jokl, Ivan Pekárik, Ján Švehlík, Marián Masný či Ján Čapkovič. Čo meno, to reprezentant.
Okrem nich patrili do kádra Slovana i Marián Sedílek, Marián Elefant, Peter Mutkovič, Marián Pochaba, Ján Haraslín, Juraj Novotný a Bohumil Bizoň.
Slovan viedol Jozef Vengloš, slovenský tréner storočia. V tej dobe šlo o mimoriadne progresívneho inovátora.
Počúvali riaditeľa
Zaviedol sústredenia vo Vysokých Tatrách, kde sa zvyšovala kondícia. „Modernosť je po novom kvalita, je to vývoj, tvrdšia práca. Hráči musia byť univerzálnejší, rýchlejší, musia vedieť meniť spôsob boja a najmä účinne strieľať,“ vysvetľoval Vengloš.
Aj na strane konkurenta stáli veľké osobnosti.
Kostru Interu tvorili Ladislav Jurkemik, Jozef Barmoš, Jozef Šajánek, Jozef Bajza, Jozef Levický a najmä kultový Ladislav Petráš. Viedol ich tréner Valér Švec, kedysi kultový hráč Spartaka Trnava.
Predzápasové chvíle prežívali susedia z Bajkalskej ulice rôzne. Interisti trénovali na ihrisku Rapidu Bratislava, pretože Pasienky museli uvoľniť pre cvičencov mestskej spartakiády, zatiaľ čo slovanisti mali sústredenie v neďalekej Harmónii.
Deň pred zápasom sa hráči Slovana stretli s podnikovým riaditeľom Dimitrovky (Chemické závody Juraja Dimitrova, pozn. red.) a sľúbili mu titul.
Jokl? Nadpozemské
Československá televízia plánovala vysielať zápas len zo záznamu o 21:00 hodine a tak fanúšikovia bez vstupeniek ostali odkázaní iba na tranzistory.
Na ihrisku sa strhla dráma.
Na vedúci gól domáceho Ladislava Jurkemika odpovedal geniálny slovanista Karol Jokl nevídaným slalomom od polovice ihriska a tesne spoza šestnástky typickou strelou v pohybe a bez viditeľného náprahu vyrovnal.
Slovan vyhral 4:2 a získal ďalší titul, Jokl sa rozlúčil s belasým dresom životným výkonom.
Karolov dlhoročný spoluhráč Ján Švehlík pridal dva góly. „To, čo hral v tom stretnutí Karol Jokl, bolo nadpozemské. Lúčil sa so slovanistickým dresom, ten titul patrí v mojich spomienkach jemu,“ povedal Švehlík.

Slovan otočil skóre, na 3:1 zvýšil z penalty Anton Ondruš. V druhom polčase znížil Ladislav Petráš na 2:3. Najlepší strelec súťaže krátko predtým premárnil penaltu.
Dvaja najlepší sú z Bratislavy
Inter po sérii štrnástich vyhraných stretnutí na domácej pôde prehral vôbec po prvý raz.
„Toto je už môj tretí titul v Slovane a mám z neho najväčšiu radosť, lebo sme ho dosiahli v súboji s naším najväčším rivalom. Rovnako sa však teším z druhého miesta Interu, dvaja najlepší sú z Bratislavy a to je skvelé,“ opisoval útočník Ján Čapkovič.
Marián Masný, ktorý mal podiel na troch góloch, dodal:
„Som rád, že sa o titule rozhodlo práve v derby s Interom, aspoň nemusia byť pochybnosti, kto je lepší a či sme zaslúžene prví.“
Doplnil ich Ján Švehlík:
„Víťazstvom na Pasienkoch sme hádam každého presvedčili, že sme oprávnene prví. Mám výborný pocit, lebo v celej lige sme bojovali čestne, tým väčšia je teraz naša radosť.“
Takmer 12-tisíc
Hráči i realizačný tím absolvovali povinnú - slávnostnú večeru s podnikovým vedením CHZJD.
Slovan nastrieľal najviac gólov zo všetkých ligových mužstiev, až 72 a inkasoval iba 34-krát. Na svojom konte mali aj najmenej prehier – sedem.
Všetkých tridsať ligových zápasov odohralo v sezóne 1974/75 päť hráčov: Ján Čapkovič, Koloman Gögh, Marián Masný, Anton Ondruš a Ján Švehlík. Najlepším strelcom mužstva sa stal Ján Čapkovič so 16 gólmi.
Priemerná návštevnosť na Tehelnom poli v majstrovskej sezóne presiahla 11 700 divákov na zápas. Inter (Pasienky) mal priemer asi 6 282 na zápas.
Slovan v sezóne rozniesol Žilinu v pomere 8:1, Nitru 7:2, Sparte nadelil 5:0.
Inter zdolal najslávnejší český klub 7:4, sám Petráš strelil päť gólov. Práve Sparta šokovala, keď prvýkrát v dejinách po sezóne vypadla z najvyššej súťaže.



















