ŠIMON ĽAŠ (28) patrí k ľuďom, bez ktorých by futbal existovať nemohol. Ľaš je rozhodcom v rámci pôsobnosti VsFZ.
V ankete o najlepšieho rozhodcu spolu s Dominikom Puškášom získal 6 bodov, čo znamená štvrté miesto.
Skúsenému rozhodcovi sme položili položili niekoľko otázok.
Ako vyzerala vaša hráčska kariéra?
Moja hráčska kariéra je skromná. Futbal som hrával do konca žiackeho veku, potom som sa rozhodol sústrediť na iné oblasti. Svoju cestu som začínal v prípravke Tatrana Prešov, neskôr som prestúpil do SAFI Prešov.
Po krátkej prestávke ma otec oslovil, aby som vyskúšal pôsobenie v Malom Šariši, ktorý trénoval v Prešove pri Saleziánoch – tam som strávil približne tri až štyri roky. Do dorastu som už nepokračoval. Neskôr som hrával mestské ligy malého futbalu.
Dnes sa futbalu venujem už len rekreačne – občas si zahrám v hale s priateľmi alebo na multifunkčnom ihrisku, ak ma niekto osloví a mám čas aj chuť.
Čo vás priviedlo k rozhodovaniu?
K rozhodovaniu ma priviedol môj otec. Keď som ešte hrával, bol na jednom zápase ako divák a stretol sa tam so známym, ktorý mu povedal, že jeho syn pôsobí ako rozhodca a že je to dobrá skúsenosť.
Po zápase mi otec túto možnosť predstavil – vysvetlil, že rozhodcovstvo by malo v budúcnosti pre mňa väčšiu perspektívu a zároveň možnosť, v ktorej by som sa mohol rozvíjať viac než ako hráč.
Preto som sa rozhodol preorientovať na pozíciu rozhodcu a vyskúšať novú rolu na hracej ploche.
Spomínate si na svoj prvý, najlepší a najhorší zápas?
Na svoj prvý aj najhorší zápas si spomínam veľmi dobre. Odohral sa v jednej obci neďaleko Lipian, kde som mal v ten deň na programe dvojzápas – najskôr žiacky a následne zápas mužov.
V žiackom stretnutí sa v poslednej minúte otočil výsledok v prospech hostí, čo sa domácim priaznivcom nepáčilo. Keď som schádzal z hracej plochy, čakali ma pri ihrisku, no vtedy tam bol so mnou aj otec, takže sa situácia napokon upokojila.
Následne prišiel na rad zápas A-mužstva, ktorý domáci zvládli víťazstvom 3:0 – ak si dobre pamätám, bolo rozhodnuté už v priebehu prvej polhodiny. Po tomto zápase sa na udalosti zo žiackeho stretnutia úplne zabudlo.
Spomienka na môj najlepší zápas siaha tiež do mojich začiatkov medzi mužmi. Bol to duel, ktorý som rozhodoval sám, za prítomnosti delegáta, a všetko mi v ňom vyšlo.
Spokojnosť bola na všetkých stranách – u hráčov, delegáta aj u mňa samotného. Tento zápas ma utvrdil v tom, že rozhodovanie môže prebiehať aj pokojne a že ak na sebe človek pracuje, vie to fungovať.
Ako hodnotíte svoje umiestnenie v ankete o najlepšieho rozhodcu?
Umiestnenie v ankete ma úprimne prekvapilo a veľmi potešilo. Ďakujem za každý jeden hlas, vážim si ich a beriem to najmä ako povzbudenie do ďalšej práce. Zároveň je to pre mňa spätná väzba, že moja snaha má zmysel.
Potešilo by ma, ak by sa mi v budúcej sezóne podarilo opäť o niečo posunúť, prípadne aspoň nazbierať o bod viac než tento rok, no v prvom rade sa chcem ďalej zlepšovať a pracovať na sebe.
Ako vnímate často neobjektívne a vulgárne správanie divákov?
Neobjektívne a vulgárne správanie divákov vnímam ako dlhodobú súčasť futbalu – je to jav, ktorý tu bol, je a pravdepodobne aj bude. Často ide o snahu narušiť sústredenie, či už hráčov, alebo nás rozhodcov.
Osobne som sa už naučil takéto prejavy filtrovať, takže ma neovplyvňujú tak, ako v začiatkoch. Väčší problém však vidím u mladších a začínajúcich rozhodcov. Pre nich môže byť podobné správanie veľmi náročné a neraz ich dokáže od rozhodovania rýchlo odradiť.
Aj preto potom vzniká situácia, že rozhodcov je málo. O to dôležitejšie je, aby mali priestor postupne si zvykať na zápasové prostredie a naberať potrebné skúsenosti.
Ako vychádzate so staršími hráčmi?
So staršími hráčmi mám korektné vzťahy. Často ide o futbalistov, ktorí pôsobili vo vyšších súťažiach, majú bohatú kariéru a veľa skúseností, čo do zápasov prináša kvalitu aj futbalový pokoj.
Snažím sa k nim pristupovať s rešpektom a vecnou komunikáciou – v prípade potreby rozhodnutie stručne vysvetliť a vypočuť si ich pohľad na situáciu. Ich skúsenosti bývajú prínosné aj pre samotný priebeh zápasu, keďže vedia usmerniť mladších spoluhráčov a prispieť k pokojnejšej atmosfére na ihrisku.
Z môjho pohľadu je dôležité zachovať profesionálny prístup a rozhodovať konzistentne, čo spravidla vedie k bezproblémovému priebehu stretnutia.
Kto vás najviac podporuje?
Najviac ma podporuje rodina. V podstate sa to celé točí okolo nej – či už ide o povzbudenie, pochopenie alebo obyčajnú podporu vtedy, keď sa niečo nepodarí. Sú pri mne od začiatku, rešpektujú čas, ktorý futbalu a rozhodovaniu venujem.
Okrem rodiny ma podporujú aj blízki priatelia a ľudia z futbalového prostredia, za čo som veľmi vďačný. Bez tejto podpory by to išlo oveľa ťažšie.
Čaká nás dlhá zimná prestávka. Čo počas nej robia rozhodcovia?
Zimná prestávka sa pre nás začína najmä oddychom. Po náročnej jesennej časti si každý potrebuje trochu vydýchnuť a zresetovať hlavu.
V decembri mám v rámci môjho materského ObFZ Prešov viacero futbalových turnajov, na ktorých sa, ak mám možnosť, rád zúčastním. Je to dobrý spôsob, ako zostať v kontakte s futbalom aj mimo súťažných zápasov.
Po novom roku prichádza február, ktorý je už viac pracovný – čaká nás seminár a príprava naň. Následne absolvujeme prípravné zápasy, aby sme sa opäť „rozhýbali“ a naladili na zápasové tempo. Potom už plynulo prechádzame do ostrej jarnej časti sezóny.
