Po stretnutí dorastu mu volal tréner Roman Skuhravý. Aby si zbalil veci a pripravil sa na zápas hlavného tímu.
ALEX LAJČIAK bol nadšený, hrdý. Odchovanec prievidzského futbalu sa vo veku 16 rokov, 3 mesiace a 14 dní stal tretím najmladším hráčom, ktorý zasiahol do zápasu najvyššej slovenskej súťaže.
V zápase FC DAC 1904 Dunajská Streda – FK Železiarne Podbrezová (3:1) ste si odkrútili debut v najvyššej slovenskej súťaži. V drese hostí ste na trávnik vybehli v záverečných minútach. Aký to bol pocit?
Celé to bolo emotívne. V sobotu sme hrali s dorastom v Žiari nad Hronom a hneď na druhý deň som cestoval s áčkom.
Dúfal som, že ma tréner postaví aspoň na chvíľku. Keby ma do hry nedal, i tak by som mu bol vďačný. Zaviazaný, že môžem zažiť atmosféru veľkého zápasu.
Keď mi povedal, že idem hrať, bol som nadšený. Pre takéto momenty robí človek futbal.
Škoda len, že zápas nemal víťaznú príchuť. I keď i tak to bol silný moment.
V 90. minúte ste nahradili Filipa Mielkeho. Ako vaša nominácia na ihrisko prebiehala?
Od začiatku polčasu som sa rozcvičoval. Tréner postupne sťahoval hráčov a striedal ich. V 84. minúte som si išiel sadnúť, že dopozerám zápas z lavičky.
V tom mi tréner povedal, aby som sa pripravil do hry.