Futbalisti FK Podkonice v jarnej časti III. ligy Stred sú zatiaľ stopercentní. V Kysuckom Novom Meste zvíťazili 1:0 a v Rimavskej Sobote 4:0.
Na lavičku Podkoníc sa počas zimy vrátil tréner PETER VENGLARČÍK, ktorý predtým necelý rok pôsobil po boku Jaroslava Šilhavého ako asistent trénera reprezentácie v Ománe.
V rozhovore pre Sportnet sa podelil o skúsenosti z exotickej krajiny a porozprával aj svoje prvé dojmy zo staronového angažmánu.
V druhom jarnom zápase ste vyhrali v Rimavskej Sobote vysoko 4:0. Ako by ste zhodnotili zápas?
Prvú veľkú šancu zápasu sme mali my, ale aj Rimavská Sobota mala obrovskú príležitosť, keď išiel ich hráč sám na brankára. Podržal nás brankár Paťo Gábriš.
Myslím si, že to bolo kľúčové, lebo v takýchto zápasoch to tak býva, že kto strelí prvý gól, dostane sa do značnej výhody.
Hrali sme trpezlivo, takticky veľmi dobre. Po strelenom góle sme sa snažili kontrolovať defenzívu a nepúšťať domácich do šancí, čo sa nám naozaj darilo.
Zvládli sme z brejkov situácie, ktoré pred týždňom nevyšli. Najviac ma potešil štvrtý gól, čo dal Adam Kostúr, keď sme cez pol ihriska vytvorili dobrú kombináciu a skončilo to pekným gólom. Teší ma, že dokážeme preniesť veci z tréningov do zápasu.
V prvom jarnom kole ste vyhrali v Kysuckom Novom Meste 1:0. Bol rozdiel iba v efektivite?
Nechcem porovnávať zápasy a súperov, ale my hráme celkom solídne v defenzíve a od toho sa odvíja. Zatiaľ nám to vychádza.
Tešíme sa z dvoch výhier, ale zatiaľ prešli iba dve kolá, takže to nepreceňujeme.
Ale nedostali sme gól a už sme strelili päť, ktorý tréner by nebol rád?
Na jeseň viedol Podkonice Marcel Turňa. Ako k tomu prišlo, že ste sa počas zimy stali trénerom vy?
V minulosti, pred tromi rokmi som už viedol Podkonice. Poznám prostredie, štruktúru klubu.
Vrátil som sa zo zahraničia, nevyšli mi nejaké angažmány, ktoré som mal rozobraté. Trvalo to dosť dlho a už som bol nespokojný doma. Mám rád futbal.
Majiteľ mi rozprával o tom, že chcú zapojiť do toho mladších hráčov, čo ma oslovilo. Tretia liga má svoju kvalitu.
Predtým ste pôsobili pri reprezentácii Ománu ako asistent trénera Jaroslava Šilhavého. Aká to bola robota?
Bola to asi najťažšia moja práca. Bolo to mimoriadne náročné. Tlak je veľký. Hrali sme kvalifikáciu majstrovstiev sveta, postúpili sme na Ázijský pohár, čo považujem za svoj najväčší trénerský úspech.
Veľmi dobre sa mi s tými ľuďmi pracovalo, lebo ich bolo treba skôr brzdiť. Nie je tam toľko peňazí ako v Saudskej Arábii, ale práve preto sú veľmi snaživí, nadchnutí pre futbal. Robia to s vášňou, nie finančne.
Ako ste sa stali členom realizačného tímu Ománu?
Mám agenta ešte z čias, keď som trénoval v Česku. On je z arabského prostredia a on ma dal do výberového konania.
Bol som v širšej skupine trénerov, ktorých do Ománu angažovali a dlho sa to kreovalo. Keď mi nakoniec povedali, že idem tam, prekvapilo ma to, ale bola to obrovská skúsenosť.
Prečo to bola zatiaľ vaša najťažšia práca?
Ja si tréning chystám v tretej lige tak isto, ako v reprezentácii. Ale tam som si ho trikrát skontroloval. Na tribúne sedí dvadsať ľudí, ktorí hýbu celou krajinou, na každom tréningu je štyridsať novinárov a hrá sa o veľa.
Očakávania ľudí boli obrovské. Išiel som na tréning a cítil som podobné pocity, ako keď idem na zápas, také chvenie.
Bola to moja prvá skúsenosť s reprezentáciou. Obrovským spôsobom ma to posunulo aj z pohľadu medziľudských vzťahov či pohľadu na kultúru.
Šokoval vás nejaký miestny zvyk?
Nezamkýnajú byty ani autá. Môžete odparkovať auto s otvorenými oknami, odísť na tri dni a oni vám ho možno ešte umyjú.
My v Európe aj na Slovensku sme teraz takí pochmúrni, situácia nie je dobrá, ale tam sú ľudí vysmiati, pokorní, takí iní.
Ako ste si zvykali na počasie?
Trénovali sme o desiatej večer, keď už bolo iba 35 stupňov... Pamätám si, keď sme hrali s Kirgizskom, ktoré trénoval Štefan Tarkovič s Karolom Praženicom a na druhý deň som ich išiel pozrieť do hotela. Vtedy bolo vonku 50 stupňov.
Najprv som mal s tým problémy, ale po takých štyroch týždňoch si organizmus na to zvykne a nastaví si termoreguláciu a biorytmus trochu ináč.
Prečo ste napokon v Ománe skončili?
To nikto nevie. Arabský svet je fajn v tom, že je tam dobre a potom vám povedia: ďakujeme pekne, dovidenia. Boli tam zmeny v zväzových štruktúrach. Za nami len prišli, že ďakujeme a príde nový tréner.
Paradoxne sa to stalo aj napriek tomu, že sme postúpili na majstrovstvá Ázie a hrali sme iba druhý zápas kvalifikácie na majstrovstvá sveta.
Prehrali sme s Kóreou 1:3 a ešte v 88. minúte bol stav 1:1. Stačí sa pozrieť na to, v ktorých kluboch hrajú Kórejčania: PSG, Tottenham, Mainz, Feyenoord…
Vy ste mali v kádri nejakých legionárov, alebo iba hráčov z domácej súťaže?
Mali sme legionárov, ale nikto nehral v Európe. Mali sme hráčov, ktorí hrali v Katare či Malajzii.
Koľko ľudí chodí v Ománe na futbal?
Na ligu málo, pár stoviek, možno tisícka. Reprezentácia však hrala pred plným domom, kde bolo dvadsaťtisíc ľudí.
V porovnaní so slovenskou reprezentáciou akú silu má národný tím Ománu?
Nedovolil by som si porovnávať. Neviem, ako by dopadla konfrontácia týchto dvoch tímov. V týchto prípadoch zohráva veľkú rolu aj to, kde by sa to hralo, za akého počasia, tieto veci veľmi ovplyvnia výkon.
Boli to však fyzicky mimoriadne dobre pripravení chlapci. Majú strašne dobrú životosprávu, nepijú alkohol, zdravo jedia, to sa odráža aj na ich výkonoch.
Keď sme prišli a videli sme, že obrancovia mali 34, 35 a 34 rokov, tak sme nevedeli, ako budeme hrať s tými starcami. Oni však mali také parametre, že sme len oči otvárali.
Po reprezentačných skúsenostiach sa vám nemáli tretia slovenská liga?
Ja si vážim každú ponuku. Nie som človek, ktorý pohŕda nejakou ponukou. Je to aj trochu o šťastí. Som rád za príležitosť v Podkoniciach, že som v spoločnosti mladých ľudí. Futbal ma napĺňa, je to fajn.
Určili ste si nejaký konkrétny cieľ, umiestnenie, čo by ste chceli v III. lige Stred dosiahnuť?
Podkonický divák je náročný a náročné je aj vedenie klubu. Ale práve teraz sme mali polrok na to, aby sme trochu stabilizovali káder.
Nemáme konkrétny tabuľkový cieľ, len hrať futbal a dávať góly. Akonáhle je mužstvo pod tlakom, tak sa vytráca miera rizika z hry.
