Slovenský veterán je vzor pre mladých, vracia sa domov. Menej rozpráva, viac pracuje

BRATISLAVA. „Večný Pekarík,” napísal o ňom počas nedávneho európskeho šampionátu Bild. Nemeckí novinári sa čudovali, že je iba náhradník v druholigovej Herthe Berlín. 

V sezóne 2023/2024 odohral len 122 minút v piatich zápasoch, pričom na EURO 2024 vynechal v štyroch zápasoch len jedenásť minút na trávniku. Aj to až v predĺžení proti Anglicku.

Koncom októbra oslávi 38. narodeniny. Je najstarší hráč v reprezentačnom kádri trénera Francesca Calzonu. „Peter je napriek svojmu veku neskutočne spoľahlivý,” chváli ho Talian. „Je skutočný vzor, ​​neuveriteľný profesionál.”

„Je neskutočné, čo predvádza,” velebil svojho bývalého spoluhráča z reprezentácie aj Marek Hamšík. „Je to veľký profesionál a v klube hrá počet zápasov, ktoré sa dajú možno spočítať na jednej ruke. Keď však príde do reprezentácie, hrá celé zápasy a jeho čísla patria k najlepším,” dodal.

Podľa slovenskej futbalovej legendy je vzorom pre mnohých mladých hráčov: „Je neuveriteľné, ako je nastavený a môže byť vzor pre mnohých mladých hráčov,” zakončil Hamšík o Pekaríkovi.

Reakcie Žiliny

Svoje skúsenosti môže naplno využiť v ďalšej, pravdepodobne poslednej, futbalovej etape jeho života. Podpísal zmluvu v materskom klube MŠK Žilina.

Pekaríkovi po konci sezóny 2023/2024 vypršala zmluva v nemeckej Herthe Berlín. Stal sa voľným hráčom. „Za dvanásť rokov som si tam vytvoril pevné vzťahy,” povedal vo videu pre youtubový profil MŠK Žilina.

„Boli by veľmi radi, ak by som tam zostal aj túto sezónu,” dodal. So “Šošonmi” sa dohodol na krátkodobej zmluve do 30. januára 2025. Prečo?

„Som veľmi rád, že vedenie Žiliny mi vyhovelo a našli sme ideálny kompromis. Aj v Herthe ma poprosili, aby sme to spravili iba do zimy. Následne si spolu sadneme a zhodnotíme situáciu,” vysvetlil Pekarík.

Priznal, že v Nemecku by bol naďalej alternatívou na poste pravého obrancu. „Chcem ešte pomôcť reprezentácii, pokiaľ to potrebuje. Z tohto dôvodu som sa rozhodol pre návrat do Žiliny,” pokračoval.

Na Slovensko sa vrátil takmer po šestnástich rokoch. Má za sebou veľmi vyčerpávajúce leto. „Robil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som bol stopercentne pripravený. Mal som jednu z najťažších letných príprav v kariére,” zakončil Pekarík.

Pomohla mu Dubnica

V Žiline futbalovo vyrástol. Hral tam od žiackych kategórií. Doposiaľ odohral 124 zápasov v najvyššej slovenskej súťaži. V nej však debutoval v júli 2004 v drese Dubnice nad Váhom, kam odišiel na hosťovanie spod Dubňa. Vtedy mal len sedemnásť rokov.

„Je to talentovaný stopér, ktorý by mal zvýšiť konkurenciu v obrannej formácii,” vravel o ňom pred dvadsiatimi rokmi športový riaditeľ a manažér dubnického klubu Peter Gergely. „Ročné hosťovanie by mu malo pomôcť v jeho ďalšom futbalovom napredovaní.”

Tak sa aj stalo. O rok neskôr sa vrátil do Žiliny. Patril k najmladším hráčom v zostave, no bol stálym členom základnej jedenástky. Na drese nosil číslo 11. „Z futbalovej i ľudskej stránky mi hosťovanie v Dubnici dalo veľmi veľa,” priznal pred 20 rokmi.

V zime 2005 presedlal na pozíciu pravého obrancu. Post, na ktorom odohral zvyšok kariéry. V sezóne 2006/2007 výrazným spôsobom dopomohol k ligovému titulu Žiliny. 

Zahral si aj kvalifikáciu o Ligu majstrov, neskôr aj hlavnú súťaž v Pohári UEFA, kde Žilinčania nazbierali v skupine štyri body. Čelili v nej Hamburgu, Ajaxu, Aston Ville a Slavii Praha.

Fantastická sezóna, tešil sa

„Rád by som si zahral v talianskej lige, ale i v španielskej alebo anglickej,” vravel Pekarík po majstrovskej sezóne pre klubový web. Nakoniec však v januári 2009 zamieril do Nemecka.