Dvadsaťročný PAVOL MARCINEK začínal s futbalom v Bardejove. Nejaký čas strávil v Dlhej Lúke ale do Bardejova sa vrátil.
Prešiel mládežníckymi kategóriami a už druhú sezónu hráva za A-mužstvo. Pravidelne nastupuje v základnej zostave. Pavol je študentom Prešovskej univerzity, Fakulty športu, odboru učiteľstvo telesnej výchovy.
Talentovaného futbalistu si všimli aj v zahraničí, a tak cestoval na skúšku do Krakova. O bardejovského útočníka prejavil záujem poľský klub Cracovia Krakov, ktorý hrá najvyššiu poľskú súťaž - Ekstraklasu.
Cracovia Krakov je päťnásobným majstrom Poľska (1921, 1930, 1932, 1937, 1948) a v sezóne 2019/20 vyhrala poľský pohár, pričom v roku 2020 triumfovala aj v Superpohári.
S perspektívnym útočníkom sme sa porozprávali o jeho skúsenosti z Poľska.
Na základe čoho ste cestovali do Krakova?
Šiel som tam na základe oslovenia jedného poľského manažéra. Ten sa bol pozrieť na náš domáci zápas proti Spišskému Podhradiu a tam som ho zaujal.
Ako to vyzeralo po príchode do klubu?
V Poľsku, konkrétne v rezerve Cracovie Krakov, bolo super. Hneď po príchode ma čakali ľudia, ktorí sa o mňa starali a pomáhali mi so všetkým.
Prvý dojem bol príjemný a pôsobil veľmi profesionálne. Čakalo na mňa auto, ktoré ma odviezlo na akadémiu. Tá sa nenachádza priamo v centre, ale pár kilometrov od mesta.
Po príchode ma zaujal profesionalizmus každého, kto so mnou komunikoval. Všetci boli milí a priateľskí. Bol som sa pozrieť aj na zápas Ekstraklasy Cracovia – Korona Kielce.
Musím spomenúť aj výborné tréningové podmienky – ihriská, zázemie, regeneráciu, masérov, či dokonca studenú kaďu v šatni. Nedá sa to porovnať s tým, čo máme doma.
Ako vyzeral tréning a prípravný zápas, v ktorom ste sa mali ukázať?
Bol som tam dva dni – v piatok a sobotu. Znamenalo to predzápasový tréning a prípravný zápas.
Pred tréningom sme mali analýzu našich štandardných situácií aj štandardiek súpera. Po analýze sme sa presunuli do uzavretej haly s umelou trávou, kde sme sa rozcvičili a absolvovali pár zábavných cvičení. Samotný tréning bol krátky, ale intenzívny a účelný. Trval približne hodinu až hodinu a desať minút, pričom neboli žiadne prestoje. Venovali sa nám štyria tréneri a celé ihrisko bolo iba pre nás.
Hráči boli rozdelení podľa pozícií – ofenzíva a defenzíva. Podobne sme to robili aj v Bardejove v U19 s trénerom Danielom Vantom a Samuelom Harčaríkom. Ja, ako ľavé krídlo, som po kombinácii centroval a posielal spätné lopty do šestnástky.
Pri kombinácii z pravej strany som zakončoval a zatváral zadnú tyč. Nasledovali štandardné situácie a tréning bol na konci. Spoluhráči boli priateľskí, ale cítil som z nich prirodzený rešpekt, keďže viacerí už mali štarty v Ekstraklase.
V prípravnom zápase proti rezerve Piast Gliwice som odohral celý druhý polčas. Tempo bolo rýchle a intenzívne, no po piatich minútach som sa do toho dostal. Mal som aj šancu na gól, ale brankár ju dokázal vyraziť na roh.
Po zápase si ma tréneri zavolali do kabíny. Hovorili sme o tom, ako sa mi v klube páči a ako sa cítim. Počas zápasu som mal na sebe Catapult vestu, takže mi hneď ukázali, že som v druhom polčase nabehal druhý najvyšší počet kilometrov. Vnímali to pozitívne.
Zhodli sme sa, že jeden tréning a jeden zápas sú málo na to, aby mohli rozhodnúť, či mám šancu v klube zostať. Dohodli sme sa, že prídem na ďalšiu skúšku, ktorá bude dlhšia a na jej základe sa uvidí, čo ďalej.
Zo skúšky som mal veľmi dobrý pocit. Uvedomil som si, že na to mám a že futbalu sa treba venovať naplno, ak chcem uspieť.
A ešte niečo na záver?
Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí majú zásluhu na mojom rozvoji – či už po futbalovej alebo osobnostnej stránke. Som vďačný, že som dostal takúto príležitosť a získal novú skúsenosť. Ďakujem trénerom, ľuďom v klube, rodine a priateľke.
