S Lobotkom sa na tom pred časom smiali. On má akcií dosť, hovorí Duda

V miestnosti pre tlačové konferencie v Košickej futbalovej aréne sa to hemžilo zvedavosťou. Po Stanislavovi Lobotkovi, ktorý sa vlani stal spolumajiteľom Podbrezovej, sa pre podobný krok rozhodol ďalší slovenský reprezentant.

ONDREJ DUDA, ktorý chýba v aktuálnej nominácii trénera Calzonu, sa rozhodol svoje meno spojiť s Košicami, kde začínal s veľkým futbalom. Túto informáciu oznámil, paradoxne, v deň zápasu Košíc proti rodnej Snine.

Prezradil aj to, akú úlohu v celom procese zohrali jeho otec a Ján Kozák st.

Rozšírili ste akcionársku štruktúru FC Košice. Ako vnímate tento krok?

Z pohľadu klubu, a najmä môjho, je to niečo nové a veľké. Neberiem to tak, že som čiastočným majiteľom klubu. Pozerám sa na to predovšetkým z hľadiska, že som tu futbalovo vyrástol a chcem mu vrátiť to, čo mi dal.

Kto inicioval váš akcionársky vstup do klubu?

Najmä klub, ale záujem bol obojstranný. Keď som dostal ponuku, potešilo ma to. Považujem to za dobrú voľbu a som rád, že sa to uskutočnilo.

Váš otec pôsobí ako asistent trénera Šoltisa v A-mužstve. Športovým riaditeľom klubu je Ján Kozák st., ktorý vás viedol v Košiciach i reprezentácii. Akú úlohu vo vašom rozhodovaní zohrali?

S otcom sme sa o tom, samozrejme, rozprávali. Nielenže je môj otec, ale v klube aj pracuje, v týchto veciach sa však od toho odosobňujeme, lebo je to niečo iné. S pánom Kozákom sme sa na túto tému nebavili. Avšak keďže aj on bol veľmi významnou osobnosťou na mojej futbalovej ceste, vplyv na to určite mal.

Inšpiroval vás Stanislav Lobotka, ktorý vlastní podiel v tíme fortunaligového nováčika z Podbrezovej?

So Stanom sme sa o tom zhovárali už skôr, aj sme sa na tom zasmiali. A vidíte, teraz som takto vstúpil do klubu aj ja. Uvidím, čo mi na to povie.

Lobotka vlastní 35 percent akcií klubu. Koľko ich máte vy?

O tom nebudem hovoriť. Stano ich má dosť. Naozaj dosť.

Čo spravíte ako prvé po nástupe do funkcie?

Potrebujem sa v prvom rade rozpozerať. Určite chcem byť nápomocný.

Spolupodieľať by ste sa mali na príchode mladých hráčov do klubu. Môže byť váš futbalový príbeh pre nich vzorom?

Myslím si, že áno. Nenarodil som sa v Košiciach, ale v Snine a moja cesta nebola jednoduchá. Ani po príchode do Košíc. Podmienky z hľadiska infraštruktúry, aké majú chlapci teraz, tu predtým neboli.

Na Slovensku nie je veľa klubov, ktoré takto fungujú. Kvalitnú akadémiu má napríklad Žilina alebo Dunajská Streda a verím, že o pár rokov to bude tak vyzerať aj v Košiciach. Potenciál tu je. Aj preto som sa rozhodol pre vstup do klubu.

V kádri tímu figurujú vaši rovesníci a dobrí kamaráti. Teraz im budete šéfovať.

Zasmiali sme sa na tom, ale ja to tak vôbec neberiem. Každý z nich je profesionál. Nie je to o tom, že by som im zdôrazňoval, že som majiteľ klubu. To absolútne nie.

Plánujete sa na sklonku kariéry vrátiť do Košíc?

Určite áno. V budúcnosti si to viem predstaviť. Či už v pozícii hráča alebo inej. Keď vidím, ako to tu napreduje, motivuje ma to.

V čase vášho predstavenia ako nového akcionára sa schyľovalo k pohárovému stretnutiu Snina – Košice. Zaujímavá symbolika, čo poviete?

Tesne pred týmto rozhovorom sme to s košickými funkcionármi spomínali. Je to paradox, že sa to upieklo práve v deň, kedy sa hrá taký zápas. Ide o zaujímavú zhodu náhod.

Zápas skončil výsledkom 1:4. Komu ste držali prsty?

Košiciam, samozrejme (úsmev).

Ako hodnotíte vstup do sezóny na klubovej úrovni? Kolín sa pohybuje v strede tabuľky, po siedmich kolách Bundesligy mu patrí deviata priečka.

Zatiaľ to nie je zlé. Hráme aj Konferenčnú ligu, zápasov je veľa a v rýchlom tempe. Tréner vravel, že bude zostavu rotovať a naozaj to tak je. Každý hráč dostal nejakú porciu minút, vyskytli sa zranenia a káder nemáme príliš široký. Prioritou pre klub je Bundesliga, v ktorej nás čakajú ťažké zápasy.

V jarnej časti minulej sezóny ste nútene strávili týždeň v B-tíme Kolína. Nenaštrbilo to váš vzťah s trénerom Baumgartom?

Ja som s ním problém nemal a ani on so mnou. Šlo o situáciu, ktorú sme si vydiskutovali a jeho slová som akceptoval. Momentálne už máme čistý stôl.

V Konferenčnej lige po dvoch kolách vediete tabuľku svojej skupiny, naposledy ste zdolali Slovácko. Tešíte sa na odvetu blízko slovenských hraníc?

Nevnímam to nejako špeciálne, ale som rád, že máme v skupine český tím. Vždy je pre nás Slovákov i Čechov zaujímavé hrať proti sebe. Prijal by som aj nejaké slovenské mužstvo.

Dejiskom rovnakej súťaže sú momentálne aj Košice, kde svoje domáce zápasy hráva ukrajinské Dnipro. Asi by ste nepohrdli možnosťou zahrať si na košickom štadióne.

Mohli sme ich dostať už v skupinovej fáze, keďže pri žrebe figurovali vo štvrtom koši a my v druhom, ale nepodarilo sa to. Aktuálne sa tiež nachádzajú na postupovej pozícii, tak sa možno stretneme v ďalšej fáze súťaže.

Slovenskú reprezentáciu čaká tento týždeň záverečný dvojzápas aktuálnej edície Ligy národov proti Azerbajdžanu a Bielorusku. Po vylúčení v predchádzajúcom stretnutí v Kazachstane v nominácii momentálne absentujete. Ako vnímate nového trénera, Taliana Francesca Calzonu?

Nemal som s ním ešte možnosť hovoriť, ale sledoval som jeho tlačovku. Pôsobil veľmi príjemne a pokojne. Bolo na ňom vidieť, že je veľký profesionál a vo futbale má toho za sebou dosť. Myslím si, že bude pre reprezentáciu prínosom.