Keď vytiahol červenú, nastalo hrobové ticho. Rozlúčil sa dlhoročný delegát

RIMAVSKÁ SOBOTA. V okolí Rimavskej Soboty ho pozná každý. Bol hráč, klubový funkcionár, neskôr rozhodca a delegát. Gejza Tóth, pre všetkých známy ako Géza bácsi nedávno vo veku 73 rokov oficiálne ukončil svoju kariéru delegáta.

Stále je členom výkonného výboru Oblastného futbalového zväzu Rimavská Sobota, no v ďalšom volebnom období už neplánuje kandidovať. Futbalu obetoval veľa času a energie, no vďaka nemu získal aj množstvo priateľov.

Ostaršený atramentom

S futbalom začínal v rodných Petrovciach, no už ako 13-ročný hral za dorast v Hosticiach. „Chodil som tam na bicykli. Keď sme hrali vonku, tak kým som sa dostal domov, už bola tma,“ spomínal na svoje začiatky.

V tom čase sa registračné preukazy vypisovali atramentovým perom, takže nebolo až také zložité niečo v nich prepísať. „Svojvoľne sme sa ostaršili a už v 15-16 rokoch sme hrali aj za mužov,“ hovoril so šibalským úsmevom.

Keď študoval na strednej škole, učiteľ telocviku Pavol Urban ho chcel dostať do Jesenského. „Nejakým nedopatrením som mal dve registračky, jednu v Petrovciach, druhú v Hosticiach. Hovoril som Pali bácsimu, neposielajte oba do Rimavskej Soboty, bude z toho problém. On však tvrdil, že všetko bude v poriadku. No určite. Dostal som oficiálny list, že na rok ma suspendovali. Na oblastnom zväze sa však dalo zariadiť, aby mi spravili duplikát a mohol som hrať za Petrovce,“ pripomínal dávnu historku obľúbený Géza bácsi.

V sedemdesiatych rokoch začal hrať v Jesenskom, kde si postavil dom. Zároveň sa stal prezidentom klubu.

„Mali sme silný tím, postúpili sme do druhej oblastnej triedy. Peniaze sa zháňali ťažko, hoci v Jesenskom bolo pätnásť firiem. Nevedeli dať ani sto korún,“ poznamenal Gejza Tóth.

Neskôr sa vzdal nevďačnej funkcionárskej roboty a išiel si zahrať za Gortvu. „Boli tam aj mladí chlapci a už na mňa zazerali. Ukončil som hráčsku kariéru, aby mladí dostali viac príležitostí,“ vysvetľoval.

Hráčovi zaplatili, aby ho udrel

Ešte počas hráčskej kariéry si spravil rozhodcovské skúšky a tak bol nasledujúci krok jasný: začal pískať. Dostal sa aj na krajskú úroveň, no keďže pracoval v cukrovare na smeny, bolo to ťažké zladiť s rozhodcovskými povinnosťami.

V krajských súťažiach strávil iba niekoľko sezón, neskôr ešte pískal na oblastnej úrovni a napokon sa z neho stal delegát.