Prezývku nosí na prsteni. Hoci futbal nehral, je pri ňom už takmer polstoročie

BARDEJOV. Keď navštívite futbalový zápas na akejkoľvek menšej dedine, z úst miestnych štamgastov si takmer zaručene vypočujete vetu začínajúcu sa slovami „za našich čias“.

Je to formulka, ktorú pozná takmer každý fanúšik.

Často pri nej nadobudnete pocit, akoby pred šesťdesiatimi, sedemdesiatimi či osemdesiatimi rokmi hral futbal naozaj každý. Ak nie medzi seniormi, minimálne medzi žiakmi či dorastencami.

V obci Malcov (okr. Bardejov) ale majú jednu výnimku. Hoci Ján Marčak nikdy nenastúpil na súťažný zápas, pri futbale je už 45 rokov.

Vedúcim bol už ako 20-ročný

„Kondíciou som vynikal, ale futbalový talent mi chýbal,“ priznal 66-ročný Marčak, prečo nikdy nebol registrovaným hráčom. „Samozrejme, že ma to lákalo, ale sám som si uvedomil, že mi niečo chýba,“ objasnil.

Futbalu sa venuje od roku 1977, prestávku od neho mal iba počas dvojročnej vojenskej služby. Miestny klub pritom oficiálne vznikol len jedenásť rokov pred jeho príchodom doň.

„Okrem hráča a trénera som prešiel takmer všetkými funkciami. Najviac ma bavilo byť vedúcim družstva. Stal som sa ním už ako 20-ročný,“ pochválil sa Marčak.

„Bola to veľmi náročná a zodpovedná práca. Nielenže som mal na starosti peniaze, ale pri cestách na ihriská súperov som v autobuse dával pozor okrem hráčov aj na fanúšikov, ktorí s nami cestovali. Netreba dodávať, že občas si aj vypili,“ doplnil.

V časoch bez internetu mu dali zabrať aj zápisy o stretnutí.

„Do kolóniek bolo okrem mien hráčov nutné vypisovať aj ich deväťmiestne čísla registračiek. Keď som sa pomýlil, zápis som odovzdal buď poškrtaný, alebo som si vypýtal nový. Ale občas som ho odovzdal aj s chybičkou,“ pousmial sa.

Najlepší kolektív? Každý jeden

Počas 45 rokov mal možnosť pracovať s desiatkami trénerov a stovkami hráčov. „Ani o jednej generácii či o jednom kolektíve nemôžem povedať, že bol zlý. A ani o jednom nemôžem povedať, že bol najlepší. V mojom srdci bol najlepší každý jeden z nich. Zakaždým sa zišla partia, na ktorú som bol a stále aj som hrdý,“ prezradil.

Pár mien predsa len spomenul.

„Vďační musíme byť najmä nebohému Jozefovi Kačmárovi, bývalému predsedovi klubu. Jemu môžeme ďakovať za vybudovanie ihriska či za budovu telovýchovnej jednoty. Mali by sme ho za to oslavovať dodnes,“ zaspomínal si Marčak.

„Vyzdvihnúť musím aj Jozefa Valkučáka, bývalého ligistu, ktorý to dotiahol najďalej. Dodnes si ho vážim ako hráča, aj ako osobnosť. A zabudnúť nemôžem ani na trénerov Ivana Oreniča a Jána Hrica. Boli to úprimní ľudia, ktorí vedeli prečítať každého zverenca,“ doplnil.

Z brúsiča kovov je hlásateľ

Marčak aktuálne pôsobí ako hlásateľ na domácich zápasoch Malcova, ktorý hrá najvyššiu okresnú súťaž v Bardejove. „Najprv stačilo zahlásiť, kto dal gól. Neskôr sa začali hovoriť aj zostavy a teraz pridám aj zaujímavosti či pozvánky na ďalšie stretnutia,“ opisuje.

Ak je treba, objaví sa za mikrofónom aj na stretnutiach štvrtoligového Gerlachova.

„Vďaka tomu som mal pred šiestimi rokmi možnosť sprevádzať divákov stretnutím 3. kola Slovnaft Cupu proti Ružomberku. Bol to jeden z najväčších zápasov v histórii klubu. Domácim som za to veľmi vďačný,“ poznamenal skromne.

A ako hodnotí svoj rečnícky talent?

„Priznávam, spočiatku som používal nárečové slová. Teraz sa už snažím hovoriť spisovne a gramaticky správne. Ale stále to ešte nie je dokonalé,“ skonštatoval. Následne si však našiel výhovorku, prečo to tak je. „Veď nie som žurnalista, ale brúsič kovov,“ pousmial sa.

Prezývka na prsteni

Okrem futbalu sa osem rokov venoval aj ľudovým tancom. Šesť rokov bol členom súboru Malcovčan, dva roky pôsobil v bardejovskom Čerhovčanovi.

„So súbormi som cvičil najmä počas letnej futbalovej prestávky. Tancovali sme v kultúrnych domoch či na festivaloch. Na naše vystúpenia sa chodili pozerať aj chlapci z klubu,“ zaspomínal si Marčak.

„Dá sa povedať, že kde sa niečo dialo, tam som bol aj ja. Teda, okrem politiky,“ pousmial sa.

Hoci je už Marčak prakticky ikonou klubu, menom ho v Malcove osloví len málokto. Ľudia v celom okrese ho poznajú skôr pod prezývkou Pinďo.

Vygravírovanú ju má aj na prsteni.

„Dal mi ju kamarát na učilišti, pretože som bol nízky. A ujala sa. Na svoju prezývku sa ale nehnevám, som na ňu skôr hrdý,“ prezradil.

Zodpovednosť? Základ do života

Energický a pozitívne naladený Malcovčan by pri futbale ešte rád zostal. „Práve vďaka nemu beriem životnú energiu,“ priznal.

A venovať sa športu radí aj mladým.

„Naučí vás to zodpovednosti. Dá vám to základ do života. Ak sa vám trebárs narodia deti, budete vďaka tomu vzornejší otec. Byť za niečo zodpovedný už od mladého veku je veľmi poučné,“ radí.

A pridáva aj ďalší benefit. „Vďaka športu získate kamarátstva na celý život. Môže sa stať, že vás nechá manželka, no priatelia vás neopustia nikdy,“ tvrdí.

A odkaz poslal aj ľuďom vo svojom okolí. „Najprv sa chcem ospravedlniť tým, čo ma nemajú radi. A potom sa chcem ospravedlniť aj tým, ktorí ma majú radi,“ dodal Marčak.

Tabuľka: VII. liga ObFZ Bardejov