BRATISLAVA. Za posledné desaťročie minul futbalový klub Fenerbahce Istanbul na posily viac než tristo miliónov eur. Najviac v celom Turecku.
Napriek tomu neovládlo ligu od roku 2014. Okrem triumfu v Tureckom pohári (2023) nezaznamenal istanbulský tím výraznejší úspech, na rozdiel od svojho rivala.
„V posledných dvoch-troch sezónach Galatasaray prekonal Fenerbahce, čo sa týka športových úspechov, ale aj príjmov," tvrdí pre Sportnet Ali Teker, turecký novinár z VOLE Sports.
Vedenie Fenerbahce, klubu, kam prednedávnom prestúpil slovenský reprezentant Milan Škriniar, uviedlo, že sa mu podarilo znížiť dlh tureckým bankám z 347 miliónov eur na 69 miliónov. „Očakáva sa, že klub ukončí túto dohodu už ďalší mesiac," tvrdí novinár.
Celkový klubový dlh je však vo výške štyristo miliónov eur. Je Škriniarov klub finančne stabilný?
Lepšie hráčske finančné podmienky
„Fenerbahce sa už dlhší čas trápi s finančnými problémami. Ide najmä o dlh v cudzej mene, vysoké platy hráčov a nízke športové príjmy, ktoré zaťažili finančnú štruktúru klubu," opisuje Teker.
Milan Škriniar si v tureckej metropole zarobí podľa odhadov osem miliónov eur ročne. Na zozname najlepšie platených hráčov v klube je na treťom mieste za Jhonom Duránom (20 miliónov eur) a Taliscom (10 miliónov eur).
Najlepšie platenou postavou Fenerbahce je však tréner. José Mourinho zinkasuje ročne dvanásť miliónov eur.
Turecko je pre hráčov finančne lákavé. Na ich lukratívne platy sa vzťahuje 20-percentná daň z príjmu. Ide o výrazne nižšie číslo oproti Taliansku (40%) Francúzsku (45%) či Nemecku (45%).
„Sadzba dane z príjmu je nižšia ako v iných európskych krajinách, čo klubom umožňuje klubom ponúkať lepšie podmienky pre hráčov," vraví novinár.
To znamená, že Škriniar má v Istanbule o niekoľko miliónov nižší plat než v Paríži, no výsledná suma, ktorá mu po zdanení zostane, je len o niekoľko stoviek tisíc eur menšia.
Žili v sne, nie v realite, tvrdí expert
Turecká futbalová federácia sa však v minulosti rozhodla, že dá stopku nezmyselnému míňaniu peňazí a tým aj finančnej nestabilite klubov pomocou finančného stropu, tzv. salary cap.
„Tréneri viedli kluby do záhuby, bankrotu, pretože žili v sne a nie realite," cituje slová analytika Gurcana Bilgica portál Telegrafi.com.
Galatasaray má ako šampión vlaňajšej sezóny nastavený finančný strop do výšky 130 miliónov eur, zatiaľ čo Fenerbahce 103 miliónov eur.
„Finančný audit klubov je slabý a väčšinou sa nezverejňujú jasné a verejné finančné výkazy," pokračuje Teker.
„Keď sa pozrieme na výdavky a na prestupy, Galatasaray v poslednom období míňa viac než Fenerbahce, a to najmä na platy a prestupové poplatky. Napríklad transfer Victora Osimhena, ktorý je novým rekordom v Turecku s prestupovou sumou 75 miliónov eur.
Rozdiel medzi týmito dvoma tímami však nie je priepastný, preto treba povedať, že Fenerbahce nie je veľmi pozadu, ale skôr len o krôčik," zakončil.
Kluby v Turecku navyše preferujú veľké zahraničné mená pred vývojom odchovancov: „Produkcia mladých talentov je nedostatočná. Kluby sa v krátkodobom horizonte spoliehajú na drahých zahraničných hráčov."
Prezident sa stal terčom kritiky
Od roku 2018 je prezidentom Fenerbahce Ali Koc, jeden z najbohatších a najvplyvnejších mužov v Turecku. Jeho súčasný majetok by mal dosahovať sumu 900 miliónov eur.
„Jeho najväčším sľubom bolo dosiahnuť finančnú nezávislosť klubu," tvrdí pre Sportnet Teker.
Pred siedmimi rokmi údajne prevzal istanbulský klub v strate viac ako 600 miliónov eur, čo popiera vtedajší prezident Aziz Yildirim: „Ak som zanechal taký dlh, tak som nečestný. A tí, ktorí to hovoria, tiež,“ priznal prednedávnom.
„Fenerbahce v súčasnosti zažíva najdlhšie obdobie bez titulov v klubovej histórii. To urobilo z Aliho Koca terč kritiky zo športového hľadiska," priznal novinár.
„Opozícia (vedenie pred Alim Kocom) si stále myslí, že Fenerbahce má značné dlhy. Napriek tomu klub nikdy neodkladá platby hráčom ani trénerom. Na FIFA neexistujú žiadne otvorené prípady klubu," zdôraznil Teker.
Nielen Fenerbahce, ale aj ďalšie turecké kluby sú taktiež terčom kritiky pre nedostatočnú konkurencieschopnosť v pohárovej Európe.
„Hoci turecký futbal vyniká v porovnaní s mnohými európskymi krajinami svojou veľkou fanúšikovskou základňou, silnými klubovými značkami a vášňou pre futbal, stále nedosahuje požadovanú úroveň, čo sa týka medzinárodného úspechu a kvality ligy," zakončil Teker.
