Pred zápasmi dostáva kytice. Rekordérka rozhoduje dlhých tridsať rokov

Písal sa rok 1992. Spolu so známou Alexandrou Ihringovou sa stali prvými rozhodkyňami na Slovensku.

EVA LENKOVÁ (62) sa svojmu remeslu venuje dodnes. Dlhých tridsať rokov. A skončiť sa nechystá.

„Vek je len číslo, ktoré posielam do autu a začínam druhý polčas,“ približuje svoje celoživotné krédo.

Kedysi ste rozhodovali v kraji, dnes sa pohybujete v okresných súťažiach. Spomínate si, keď ste začali s rozhodovaním futbalových zápasov?

Odmala som vyrastala na ihrisku. Nebohý otec trénoval vo Vranove nad Topľou a ja som s ním chodila na všetky zápasy. Pravidlá som teda mala v malíčku.

Lopta mi učarovala hneď. Bábiky ma nezaujímali, najkrajší darček boli lopta a kopačky.

S chlapcami som hrávala uličné turnaje, vždy som bola kapitánka. Kedysi mali miestne zápasy prestíž, dokonca sme si vymieňali vlajky.

V roku 1992 prišla možnosť stať sa futbalovou rozhodkyňou. A ja som neváhala. Spolu so Saškou Ihringovou sme boli prvé rozhodkyne na Slovensku.

Na futbalovej scéne ste dlhých tridsať rokov. Čo vás ženie, aby ste stále rozhodovali?

Žijem športom každý deň. A veľmi ma baví. Keď je sezóna, neviem si predstaviť víkend bez futbalu. Bežne rozhodujem tri – štyri zápasy za víkend. A zvládla by som aj viac (smiech).

Stále som v pohybe, mám srdce a zápal pre hru. Spravila som si licenciu delegátky, ale sedieť na tribúne ma nenapĺňa. Radšej behám s hráčmi a som súčasťou diania. Udržujem sa tak v kondícii.

Futbal milujem, ale rada mám každý šport. Hokej, basketbal, tenis. Nebohá dcéra hrávala hádzanú, ako dvadsaťročná zomrela na leukémiu. Každý rok organizujem v jej mene memoriál.

Veľmi smutné.