V Taliansku skončil pre korupčnú aféru klubu. Teraz pracuje v IT a hrá v Rakúsku

Situácia vo futbale je zložitá. Nie je to však len problém najpopulárnejšieho športu. V základoch sa otriasajú takmer všetky športové odvetvia a aj pri enormnej snahe zainteresovaných mládežnícky šport pomaličky stráca na kvalite.

Výchova kvalitných futbalistov (či iných športovcov) čosi stojí, a tak sa dnes na súpiskách väčšiny účastníkov regulárnych súťaží objavuje rad cudzincov, ktorí prišli do Európy hľadať športové šťastie.

Nie je to však ešte tak dávno, čo v kádroch našich mužstiev figurovalo množstvo kvalitných odchovancov. Zaujímavá situácia sa udiala, vo vtedy druholigovom Partizáne Bardejov, v sezóne 2017/18. V kádri bolo až šesť hráčov s dátumom narodenia 1996 a aj niekoľkí mladší.

Trénerom bol Poliak Riszard Kuzma, ktorý trénoval v mnohých poľských tímoch. Najúspešnejším obdobím trénera Kužmu bolo pôsobenie v Lechu Poznaň.

S Lechom ako asistent trénerov Zielinskiego a Bakera získal titul poľského majstra a následne postúpil v Európskej lige do skupinovej fázy.

Tu skončila Poznaň na druhom mieste a s Manchestrom City postúpila do ďalších bojov. Presne 22. júna 2017 sa stal trénerom Partizána Bardejov, spoluprácu s klubom ukončil 20. apríla 2018.

Zo šiestich 96-tkárov boli štyria, ktorí v Bardejove začínali už od prípravky (Dávid Berežný, Dominik Lukáč, Dávid Belunek a Róbert Ľalík). Mário Jacko prišiel ako dorastenec z Lipian a Richard Nemergut zo Starej Ľubovne.

Nemergut však v Bardejove dlho nepobudol a skúšal šťastie inde. Zaujímavosťou je aj to, že prevážna väčšina týchto chlapcov pokračovala v stopách svojich otcov, ktorí v polovici deväťdesiatych rokov v Bardejove hrávali v dresoch vtedajšieho BSC JAS.

Dnes sa už v slovenskom futbale výraznejšie presadzuje len Mário Jacko. Ten sa, po pôsobení v Pohroní, vrátil do Lipian. V rebríčkoch najlepších futbalistov tretej ligy sa pravidelne objavuje na popredných miestach.

Napriek tomu, že ide o jednoznačne hráča plniaceho defenzívne úlohy patrí k najlepším strelcom Odevy. Dávid Berežný, ktorý hrával za Partizán Bardejov, Slovan Bratislava, Catania Calcio, FC Slovan Liberec, SC Sommerein, bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska, ukončil vysokoškolské štúdium, má civilné zamestnanie a futbalom sa zabáva v Rakúsku.

Rovnako Dominik Lukáč, ktorý nastupoval za Partizán Bardejov, Tatran Prešov, Slavoj Trebišov, Cigánd SE, SV Grün-Wei Siemerode, SC Wiener Neustadt a Dávid Belúnek (Partizán Bardejov, FC Ijjselmonde) na futbal nikdy nezanevreli a popri civilnom zamestnaní hrávajú nižšie súťaže v zahraničí. Róbert Ľalík pracuje a žije v Bratislave.

Na to, ako dnes vyzerá jeho osobný a futbalový život sme sa opýtali jedného z tejto šestice. DÁVID BEREŽNÝ (28) počas svojej kariéry obliekol mládežnícky reprezentačný dres, dres Slovana Bratislava, pôsobil v Taliansku, Slovinsku, Česku a dnes sa, už len ako amatér, zabáva futbalom v Rakúsku.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

S futbalom som začínal v materskom klube Partizán Bardejov, ku ktorému ma doviedli rodičia, najmä môj otec, keďže tiež v minulosti hrával za Bardejov. Tak ako predtým, aj teraz je pre mňa obrovským vzorom.

Pamätám si, že ma doviedol do prípravky na bardejovský štadión k pánovi trénerovi Cingelovi, ktorý mi dal prvé futbalové základy. Postupne som prechádzal mládežnícke kategórie, kde ma trénovalo mnoho trénerov a samozrejme som sa od nich mohol mnoho naučiť.

O kvalitného futbalistu bol záujem, a tak ste zmenili pôsobisko. Čo nasledovalo po odchode z Partizána?

Spočiatku to bolo pre mňa náročnejšie, keďže som bol od každého asi o hlavu vyšší a mal som problém s koordináciou. Časom som však svoju výšku zúročiť hlavne na stopérskej pozícii, najmä po fyzickej stránke a problémovú koordináciu som tak zlepšoval individuálne.