Trénerskú kariéru začal v Bratislave, teraz vedie tímy na východe. Futbal musí hráčov baviť, hovorí

DANIEL VANTA (31) študoval na Univerzite Komenského, fakulte telesnej výchovy a športu, odbor trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy. Tam v kombinácii s praxou získal trénerské licencie až po UEFA A.

Dnes má status študenta UEFA A ElitheYouth a od leta by mal byť oficiálne držiteľom aj tento licencie.

V súčasnosti je trénerom štvrtoligových Raslavíc, zároveň asistentom v prvoligovom doraste FK Poprad.

Jeho mužstvo je po jeseni na dobrom šiestom mieste. Na tretí Sabinov stráca len tri body, a tak tu, za určitých okolností, žije aj nádej na postup do tretej ligy.

Ako sa vyvíjala Vaša hráčska kariéra?

Moja celá mládežnícka kariéra prebiehala v BŠK Bardejov resp. Partizán Bardejov. Po ukončení dorasteneckého veku som sa rozhodol ísť na vysokú školu do Bratislavy.

Tam som sa pohyboval väčšinou v tretej lige, no vystriedal som aj viacero klubov v blízkosti našich južných susedov, kde to bolo zaujímavé najmä finančne.

Najlepšie spomienky mám na PSČ Pezinok. V tom čase sme sa tam zišli asi najlepšia partia, akú som ako hráč zažil. Boli to veľmi pekné tri roky, kedy ma futbal najviac bavil aj som sa na ihrisku najlepšie cítil.

Ukončilo ich viac násobne zranenie kolena, ktoré ma spolu s Covid 19 vyradilo z hry na vyše 3 roky.

Po tak dlhej pauze to už bolo na ihrisku aj skrz kolízií s trénovaním väčšinou trápenie, tak som sa rozhodol v aktívnom futbale nepokračovať.

Ako ste sa dostali k trénerstvu a kde ste pôsobili?

Ako študenti FTVŠ sme museli od druhého ročníka VŠ niekde trénovať. Začínal som v klube ŠKP Dúbravka. Po pol roku som sa presunul do FC Petržalka a tam som strávil najdlhšiu časť svojej doterajšej trénerskej kariéry.

Začínal som pri prípravkách ako asistent a postupne šplhal hore až po kategóriu U17, s ktorou sme boli jesenní majstri II. Ligy západ, až nás zastavila pandémia koronavírusu.

Následne, po výmene športového riaditeľa, mi bola ponúknutá funkcia, ktorú som neprijal a moje takmer 7 ročné pôsobenie v družstve skončilo.

Na Petržalku však spomínam veľmi dobre, dala mi v mojom rozvoji, spolu so školou, určite najviac a dodnes som v kontakte s viacerými kolegami alebo aj rodičmi bývalých zverencov.

Následne som dostal ponuku z klubu Partizán Bardejov, a keďže som mal ambíciu vrátiť sa naspäť na východ, dlho som neváhal a ponuku prijal.

Tu som plnil postupne funkcie trénera U15, U17, U19, asistent v A-družstve a v poslednej sezóne aj pozíciu športového riaditeľa mládeže.

Myslím si, že sa nám spolu s kolektívom trénerov podarilo v mládeži veľa veci posunúť na vyššiu úroveň.

Avšak stále viac som narážal rôzne prekážky, moje názory na chod a riadenie klubu sa s vedením rozchádzali, tak som sa rozhodol odísť.

Po odchode z Bardejova vznikla futbalová akadémia BARDFA. Čo sú jej hlavné ciele?

Okrem mňa odišlo z klubu viacero trénerov. Niektorí prijali ponuky iných družstiev, niektorí odcestovali za prácou na druhý koniec Slovenska a niektorí si založili nový futbalový klub s názvom Bardfa Academy.

Tá by vznikla aj keby nikto z nás neodišiel z Partizána. Pôvodná myšlienka bola na princípe satelitných klubov, t.j my budeme chodiť a prinášať futbal do dedín medzi najmenších.

Po roku a pol má Bardfa vyše 120 detí, ktoré trénujú v kategóriách od U6-U15.

Okrem samotného tréningového procesu Bard-fa organizuje aj mimo futbalové akcie, športové a futbalové zájazdy, organizuje turnaje a pod.

Jej cieľom je postupne napredovať a vytvárať ďalšie kategórie a ponúknuť tak variantu všetkým deťom a rodičom pohybujúcich sa pri futbale v Bardejove.

Ako vidíte, po určitom čase, svoje rozhodnutie odísť zo zabehaného futbalového prostredia a začať niečo nové ?

Toto rozhodnutie považujem za správne, pretože sa mi otvorili dvere do mužského futbalu.

Je to síce štvrtá liga, ale úplne iná skúsenosť a práca s dospelými ľuďmi. Od januára som trénerom Raslavíc.

Skúste zhodnotiť svoje pôsobenie v Raslaviciach.

Jarná časť bola výsledkovo, ale často aj herné trápenie. Káder sa nám v zime nepodarilo doplniť tak, ako sme chceli, najmä na pozíciách stredných obrancov.

Postupne sme sa však zlepšovali ako herne, tak aj výsledkovo a už záver minulej sezóny niečo napovedal.

V lete sa nám podarilo priviesť hráčov do stredu obrany, ale hlavne veľa hráčov sa extrémne zlepšilo. Nebudem ich menovať, nech im nenaprší do nosa, ale 4-5 mladí hráči, ktorí boli ešte na jar tuctoví, sú dnes rozdieloví.

Spolu so správnym doplnením stredných obrancov si to perfektne sadlo, a preto sme v jesennej časti vyzerali ako vyzerali. Nebola to náhoda a myslím, že v jarnej časti budeme vyzerať ešte lepšie.

Záver jesene resp. predohrávky jari sme nezvládli výsledkovo, avšak herne, ak budeme vyzerať naďalej tak, ako aj v týchto posledných zápasoch, o body a o vysoké postavenie v tabuľke nemám obavy.

Mladí hráči si Vaše pôsobenie pri mužstve pochvaľujú. Oceňujú najmä váš prístup a úroveň tréningov. V mužstve je aj rad hráčov starších ako vy. Ako s nimi vychádzate?

V družstve máme prevažne mladších hráčov, ale viacerí hráči sú starší ako ja.

Samozrejme prístup k ním je trochu odlišnejší, ale aj tak si myslím, že celé je to o tom, že ak vám hráč uverí, že to, čo robíte má zmysel, vidí, že sa zlepšuje ako jednotlivec, vidí, že sa zlepšuje družstvo, tak je jedno či má 20 alebo 40 rokov a bude vás nasledovať.

Hráte pekný, moderný futbal a to prináša aj výsledky. V čom vidíte príčiny toho, že vaše mužstvo atakuje špicu tabuľky ?

Pekný futbal hráme pretože sa nezameriavame čisto na výsledky, no v prvom rade na rozvoj hráča ako jednotlivca. Túto myšlienku som si preniesol z mládežníckeho futbalu a musím povedať, že dokonale funguje aj v kategórii mužov.

Ďalej sa do hráčov snažím vštepovať myšlienky, že "chyby sú súčasťou procesu" a nech sa ich neboja robiť. Nech každú ťažkú situáciu vyrieši konštruktívne, nie zbavením sa lopty. Ťažkými situáciami sa hráč zlepšuje.

To celé neustále realizujeme v tréningovom procese, v prípravných hrách. Samozrejme, do toho sa nám už dostali do krvi aj niektoré taktické automatizmy, ktoré od hráčov požadujem.

Posledným, veľmi dôležitým pilierom je, že hráčov musí futbal baviť. Musia sa na tréningy tešiť a je jedno či je to kategória U7 alebo A družstvo. Toto som hráčom povedal hneď na začiatku, že robím ináč a 90% veci robím v hrách.

Nedávam im garanciu, že budú vyhrávať od začiatku, ale dávam im garanciu, že ich futbal bude baviť.

A keď niekoho niečo baví a robí to s elánom, tak sa zlepšuje rýchlejšie a efektívnejšie, ako keď to robí povedzme len pre peniaze.

Keď to celé skĺbime dohromady, tak áno, hráme pekný futbal. Samozrejme, ľudia chcú najmä výsledky a hlavne doma sme mali získať viac bodov, no ja od tejto cesty na úkor nejakého pragmatizmu určite neuhnem.

Smerom do jarnej časti sa musíme zlepšiť v útočnej tretine ihriska. Aj preto sme v závere nezvládli výsledkovo niektoré zápasy, pretože tam sme sa nevedeli presadiť a nezareagovali sme adekvátne na to, že väčšina družstiev už hrá proti nám ináč, ako povedzme na začiatku sezóny alebo počas tej minulej.

Máme veľmi dobrú dochádzku a podmienky pre tréningový proces, kde prakticky môžeme počas celého roka trénovať tak, ako chceme.

To znamená, že nemusím riešiť, či budem mať dostatok hráčov na dané cvičenie alebo prípravnú hru, nemusím riešiť priestor, pretože mám stále k dispozícií celú hlavnú plochu alebo veľkú umelú trávu. To bude výhoda najmä smerom do zimnej prípravy, ktorá nás onedlho čaká.

Teoreticky je pred vami možnosť postupu o súťaž vyššie. Rozmýšľate v Raslaviciach nad tým, že by ste mohli hrať tretiu ligu?

Pozeráme sa na tabuľku, klamali by sme, keby sme povedali, že nie. Avšak nejdeme mať veľké vyhlásenia o tom, že ideme postúpiť do tretej ligy a podobne.

S vedením sme si povedali ciele a áno, sú to postupové priečky, či však reálne máme na to ísť vyššie, si triezvo vyhodnotíme na konci sezóny.

Tretiu ligu čaká reorganizácia. Tá sa dotkne aj nižších súťaží. Aký je váš názor na plánované zmeny?

Názor na reorganizáciu ani nemám. Menilo sa to už toľko krát, že som to prestal riešiť.

Určite tretia liga oslabí, čo sa kvality týka. Avšak bude jednoznačne komfortnejšia pre hráčov a trénerov skrz menej cestovania a hlavne lacnejšia pre kluby.

Niektoré menšie kluby, ktoré dlhodobo dobre pracujú, budú mať pravidelnú možnosť konfrontácie s väčšími mestami.

V globále som však nejaký hlbší zmysel za tým nehľadal, beriem to tak, ako to je, nám to prišlo vhod lebo môžeme zamiešať kartami aj my, prípadne túto možnosť využiť.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Mám ambíciu venovať sa trénovaniu profesionálne. Už som to aj jednu sezónu v mládeži vykonával na plný úväzok.

Trénerstvo je však jedno z „najrizikovejších“ povolaní, čo sa týka udržania si miesta. Príliš sa to točí, tréneri sa menia každú chvíľu a zatiaľ nemám dosť odvahy sa pohybovať na tak tenkom ľade, pokiaľ príjem z toho nie je výrazne rozdielový.

V lete som neprijal tri ponuky pre profesionálny kontrakt, teraz v zime jednu. Bolo to preto, že som spokojný v Raslaviciach, zároveň učím na miestnej strednej škole.

Musím pozerať aj na príjem a nejaké istoty, a profesionálny futbal u nás, je všetko len nie istota.

Do budúcna to určite chcem skúsiť, dovtedy sa však snažím robiť všetko preto, aby som sa čo najviac zabezpečil.

Tabuľka: Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ