SMILNO. Dedinský futbal prináša množstvo bizarných situácii. Také, aké si v profesionálnom športe ani nevieme predstaviť.
Jedna taká sa cez víkend udiala na východe Slovenska, kde v rámci siedmej ligy ObFZ Bardejov hostil tím OŠK Smilno doma TJ Strojár Kružlov.
Volali mu záchranku
Domáci od 15. minúty vyhrávali po góle Lukáša Štefančíka 1:0, no hosťujúci Daniel Fedor-Baláž vyrovnal na 1:1.
V 41. minúte prišla pre domácich tvrdá rana, keď sa im zranil Maroš Magoč a v 69. minúte musel opustiť ihrisko aj Rastislav Tribula.
Na lavičke bol už len náhradný brankár, 52-ročný Emil Čisárik.
„Maroš si narazil koleno o zem, a tak sme ho znášali na nosidlách. V šatni sme ho vyzuli a okamžite sme mu volali záchranku,“ pre Sportnet opísal brankár OŠK Smilno Emil Čisárik.
Keďže domáci už nemali náhradníka, rozhodol sa ísť do útoku.
„Problém bol, že som so sebou nemal žiadne veci. Dres som preto nejaký vybral a kopačky som si požičal od Maroša,“ dodal.
Kopačky mu boli ako uliate
Ako sám tvrdí, na ihrisko sa išiel len motať, aby domáci nemuseli hrať desiati. V 84. minúte však prišiel nečakaný moment a náhradný brankár v cudzích kopačkách rozhodol o výhre Smilna 2:1.
„Tie kopačky mi boli ako uliate. Spoluhráčovi som preto kričal, aby mi nahral.
Nehral som sa s tým, zo šestnástky som to napálil na bránu a bol z toho gólu,“ pousmial sa.
Na lavičke bol v civilnom oblečení. Ani vo sne by ho nenapadlo, že nastane takáto situácia. Že rozhodne zápas.
„Mám už 52 rokov, preto som si za seba našiel adekvátnu náhradu. Chytá mladý a ja už iba trénujem, chodím ako náhradník.
Som však veľmi rád, že som pomohol tímu k prvej výhre v sezóne,“ uviedol.
Legenda povstala z popola
Po zápase bola v kabíne Smilna výborná nálada. Stredobodom pozornosti bol náhradný brankár, ktorý strelil gól.
„Spoluhráči sa mi smiali, že legenda povstala z popola (smiech). Vraj zas budú mať noviny o čom písať,“ smial sa Čisárik.
Futbal je pre neho celoživotná vášeň. Aj v pokročilom veku si nevie predstaviť, že by občas nevybehol na zelený trávnik.
„Chodím hrávať za starých pánov nad 50 rokov a pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, chcem pomôcť aj Smilnu.
Mám už problémy s kolenami, boľačky, ale tých svojich dvadsať minút si ešte odohrám. To mi stačí,“ dodal.
Smilno je vďaka výhre na ôsmom mieste tabuľky. Po troch kolách má na konte tri body.
„Radi by sme sa držali v strede tabuľky, ako minulý rok. Hlavne, aby sme nevypadli do nižšej súťaže,“ praje si.
A komu venuje rozhodujúci gól? „Svojej manželke a Marošovi, aby sa uzdravil.
Ja som mu ukázal, ako sa s týmito kopačkami strieľajú góly a on už bude iba pokračovať (smiech).“
Gól ho potešil
Kopačky, ktorými rozhodol víkendový zápas už vrátil majiteľovi. Kúpiť od neho ich neplánuje.
„Chcel som odkopnúť loptu, preto som išiel do sklzu. Ihrisko však bolo tak suché, že som sa zrazil so spoluhráčom. Okrem toho som kolenom buchol do tvrdej zeme,“ spomína Maroš Magoč.
Vo štvrtok ho čaká vyšetrenie, ktoré by malo odhaliť vážnosť jeho zranenia.
„Verím, že to bude dobré. A budem môcť čím skôr hrať.
Keď som sa dozvedel, že moje kopačky rozhodli, potešil som sa. Vraj mu sadli ako riť na šerbeľ (smiech). A to nestáli ani sto eur. Dúfam, že aj ja v nich budem mať také šťastie ako Emil,“ dodal.
Emil Čisárik je na východe Slovenska známa persóna. V minulosti si vyslúžil prezývku Chilavert, pretože ako brankár vždy kopal priame kopy.
V lete roku 2021 sa postaral o senzáciu, keď v jednom zápase strelil dva góly.
„Celý život som býval útočník, kopal som priame kopy i penalty. Takže to mám v nohe, nebolo to po prvý raz,“ vravel vtedy s úsmevom.
Kamaráti a spoluhráči ho volajú Emo, dávajú mu však rôzny prezývky. „Minule som bol Chilavert, teraz som Barthez. Pre plešinu na hlave,“ smial sa.
Nikdy nehral za peniaze
Emil Čisárik začínal s futbalom pred vyše štyridsiatimi rokmi doma v OŠK Smilno. Postupe si prešiel žiakmi, dorastom a ako 16-ročný debutoval medzi mužmi.
„Vtedy sa hral v okrese tvrdší futbal. Ihriská boli katastrofálne, ale futbal mal vyššiu úroveň. Kedysi sa celkovo hral futbal pre potešenie, dnes je to pre peniaze,“ tvrdí.
Čisárik si v začiatkoch zahral aj na škvare. Nikdy mu však nechýbala chuť a motivácia šuchnúť sa po zemi.
„Kedysi sme mali pre futbal väčší zápal. A to napriek tomu, že sme hrali v oveľa horších podmienkach.
Pamätám si, že v okrese vyše polovica tímov nemala sprchy. Po zápase sme len naskákali do autobusu a umývali sme sa až doma,“ prezradil.
Celý život hrával v jednom klube. Iba raz hosťoval v susednom Zborove.
„Rád spomínam na postup do piatej ligy, boli sme skvelá partia. Ale aj teraz sme super kolektív. Radi po zápasoch posedíme a dáme si klobásu, pivo.
O tom sú tieto súťaže. Ja som nikdy za peniaze nehral a nikdy ani nebudem. Dedinský futbal by mal byť o niečom inom,“ uzavrel brankár OŠK Smilno Emil Čisárik.
