Bol drzý voči Sennovi. Spomína si aj na súboje so Schumacherom

Volali ho lietajúci Fín, fandili mu státisíce ľudí po celom svete. Ako jazdec tímu McLaren kraľoval svetu Formuly 1 v rokoch 1998 a 1999 a nezabudnuteľné sú jeho súboje s Michaelom Schumacherom.

Dvojnásobný majster sveta MIKA HÄKKINEN je v týchto dňoch v Bratislave na jednej z konferencií a pri tejto príležitosti odpovedal aj na otázky médií.

Kto podľa vás získa v tejto sezóne titul majstra sveta: Max Verstappen alebo Lewis Hamilton?

Ťažko predpovedať. Tímy vyvíjajú svoje autá počas celej sezóny, vylepšujú aerodynamiku, takže to nie je vôbec jednoznačné. Pri celkovom prvenstve hrá kľúčovú úlohu aj to, aká je spolupráca medzi dvoma jazdcami daného tímu, či jeden druhého tlačia k ešte lepším výkonom. Mercedes momentálne odvádza skvelú robotu a Valtteri Bottas motivuje Lewisa, aby sa stále zlepšoval.

Tlak sa však stupňuje a tým pádom sa častejšie stávajú aj chyby. Jedinou výhodou Lewisa je, že on už vie, ako to chodí. Aký je boj o titul. Max to ešte nepozná, preňho je každá výzva nová. V Mercedese funguje spolupráca medzi Lewisom a Valtterim skvele, zdá sa, že sú veľmi silní.

Max to má ťažšie, ale nechcem tipovať, kto sa stane šampiónom. Stále sa bojuje o veľa bodov a je to veľmi vyrovnané.

V F1 ste skončili v roku 2001, neskôr ste súťažili aj v iných kategóriách. Od roku 2008 však ste už jazdec "na dôchodku". Nechýba vám pretekanie?

Strávil som v F1 veľa rokov a viem, čo to všetko obnáša. Je to neuveriteľný šport, ale aj veľmi náročný z psychickej i fyzickej stránky.

Kariéra pretekára si vyžaduje enormnú obetu. Ste preč od rodiny či priateľov, lebo jazdec sa potrebuje sústrediť na to, aby vyhrával. Nesmie ho nič rozptyľovať.

Samozrejme, keď som na pretekoch alebo ich pozerám v televízii, páčia sa mi tie autá a mám rád súťaženie. Som však realista a nenechám sa dostať do bodu, aby mi to začalo chýbať.

Ak si chcem hocikedy zajazdiť, môžem si zobrať auto od McLarenu, a je veľa okruhov, kde sa môžem trošku zabaviť, čo je skvelé. Ale moja pretekárska kariéra je už dávno za mnou, nerozmýšľam nad tým.

Ako prežívate preteky F1 v pozícii diváka? Vyskakujete z gauča?

Jasné! Vrieskam, skáčem. Je to ako taká malá komédia, keď pozerám veľkú cenu. Moje deti sa na tom náramne bavia. Keď ste skúsený jazdec, vidíte všetky tie chyby, akých sa tímy či jazdci dopustili.

Samozrejme, je jednoduché kritizovať zvonka, ale niektoré veci sú veľmi jednoznačné. Je však pravda, že na trati sa dejú veci veľmi rýchlo a jazdci sú často pod veľkým tlakom.

Chýba vám niečo z vašich čias v dnešnom seriáli F1?

Zažil som veľa zmien pravidiel, kým som súťažil. Jazdil som s asi piatimi rôznymi typmi motora, menili sa pneumatiky či brzdy. Istý čas bolo súčasťou pretekov aj tankovanie, čo vytváralo viac možností pre tímy, aby si určili rôznu taktiku.

Všetko som si to užíval, ale najlepšie sa mi pretekalo v roku 1998, keď som sa prvý raz stal majstrom sveta. Mám dojem, že vtedy boli tie pravidlá najlepšie.

Ale myslím si, že Formula 1 je stále veľmi vzrušujúca. Boj dvoch jazdcov o majstrovský titul fanúšikov vždy láka. Nehovorí sa len o technickej stránke športu, ale o ľuďoch. Práve oni robia náš šport výnimočným.

Cesta za titulom je dlhá. Ako ste sa ako pretekár vedeli vyrovnať s tlakom počas celej sezóny?

Je to náročné. Vyžaduje si to veľa mentálnej i fyzickej sily. Musíte absolvovať mnoho cvičení, aby ste to zvládli.

Je to ako stáť na štarte šprintu na 100 metrov. Bežec musí v momente štartu akoby vystreliť. Takýto pocit sme zažívali aj na veľkých cenách.

Existuje veľa rôznych cvičení aj na mentálnu odolnosť. Dobrá je aj fyzická aktivita, ísť si zašportovať. Dôležité je aj to, aby sa tím staral o svojich pretekárov.

Ako vidíte šance F1 uplatniť sa na americkom trhu v konkurencii takých sérií ako je Nascar či Indycar?

Do Formuly 1 vstupuje čoraz viac Američanov, čo je fajn. Veľa spoločností sa začína zaujímať o F1. Mnoho ľudí ju začalo sledovať vďaka Netflixu, lebo sa mohli nahliadnuť aj do toho, čo sa odohráva v pozadí pretekov.

Zrazu videli, že tu nejde iba o autá, ale o ľudí, ktorí spolu komunikujú a hľadajú riešenia. Formula 1 takto získava nových fanúšikov, aj takých, ktorí predtým nevideli ani jednu veľkú cenu. Teraz ich to však začalo zaujímať.

Nie ste na Slovensku prvý raz, vaša manželka je Češka. Ako vnímate našu krajinu?

Žiaľ, nikdy som nemal veľa času na prehliadku pamiatok, ani teraz to nebude inak. Cítim sa tu však fajn a môžem o vás hovoriť len pozitívne.

Podľa mojich skúseností žijú na Slovensku i v Česku pracovití a zodpovední ľudia, ktorí sú zároveň milí a priateľskí. Nie preto, lebo som dvojnásobný majster sveta v F1, ale taká je ich povaha.

A čo sa týka tradičných českých jedál - vždy keď som v Česku, priberiem tri kilá, takže po návrate do Monaka ma čaká diéta.

Vaše súboje na okruhu so sedemnásobným majstrom sveta Michaelom Schumacherom sú legendárne. Ako na ne spomínate?

Michael už ako malé dieťa bol veľmi súťaživý a chcel stále vyhrávať. Bolo veľmi ťažké ho na okruhu predbehnúť. Kým sme boli rivali, tak sme si k sebe nemali veľmi blízko, obaja sme chceli vyhrať. Po skončení kariéry sme si však k sebe našli aj priateľskú cestu.

Ako vnímate jeho syna, Micka Schumachera, ktorý debutoval v F1 v tejto sezóne ako pilot tímu Haas?

Je to mladý jazdec. Dlhšie však trvá, kým si pretekár získa dostatočné sebavedomie a vie ohúriť ostatných svojím jazdeckým štýlom. Lenže F1 je špecifická tým, že vám nechce dopriať príliš veľa času. Mick však mal sľubné výsledky v nižších kategóriách.

Syn Hugo nechcel pokračovať vo vašich šľapajach?

Hugo má 21 rokov a s pretekmi na motokárach skončil už veľmi dávno. Usúdil, že tlak zo školy i z jazdenia je príliš veľký a ja som ho, samozrejme, nenútil.

Mám však štyri ďalšie deti a všetky by chceli súťažiť, dokonca aj dievčatá. Budem musieť nad tým porozmýšľať. Môže to byť iba záľuba, ale aj niečo nádherné.

Na druhej strane viem, aká náročná je cesta pre mladého pretekára do sveta motošportu. Nechám ich baviť sa, užívať si, snívať a uvidíme.

Ako môže Formula 1 získať viac fanúšikov medzi mladými ľuďmi, ktorých možno motorizmus až tak neláka?

Netflix dokázal mobilizovať mnoho fanúšikov. Myslím si, že pre popularitu F1 je dobré aj to, ak o titul bojujú dvaja jazdci. Ak vyhráva stále ten istý, nie je to až také dobré. Samozrejme, ak by som ním bol ja, miloval by som to.

V nasledujúcom roku čaká Formulu 1 veľa zmien a myslím si, že bude rozhodovať viac kvalita jazdca. Teraz sa tímy spoliehajú na množstvo pozbieraných dát.

V budúcej sezóne však bude toľko vecí iných, že bude kľúčové, či sú pretekári chytrí, aby našli potrebné riešenia. Bude to napínavé.

Aký je váš názor na kvalifikačný šprint? Túto novinku sme mohli vidieť v tomto roku zatiaľ dvakrát a v budúcej sezóne sa objaví dokonca až na šiestich veľkých cenách.

Pre pretekárov je to určite náročné. Štart je jeden z najstresujúcejších elementov. Pri štarte sa môže sa stať hocičo. Takýto formát si kladie veľké nároky na tímy i na jazdcov. Ak by som ešte súťažil, možno by som si vravel, že je to už trochu moc.

Formula 1 však musí mať na zreteli záujmy fanúšikov. Chce baviť svojich priaznivcov, a oni chcú vidieť ostrý štart častejšie. Vedenie F1 sa stále pokúša o nové veci, aby videlo, ako reagujú diváci.

Ako mladý jazdec ste raz v kvalifikácii zdolali aj legendu F1 Ayrtona Sennu, ktorý to vraj vtedy nezobral práve najlepšie. Môžete pripomenúť túto historku?

V roku 1993 som bol testovacím pilotom McLarenu, za ktorý vtedy jazdil Senna a Američan Michael Andretti. Jemu sa veľmi nedarilo, tak mi tím dal šancu. Absolvoval som tri preteky ako tímový kolega Ayrtona Sennu.

V kvalifikácii Veľkej ceny Portugalska som bol naozaj rýchlejší. Bol v šoku. Nechcel tomu veriť. Bol vtedy kráľom kvalifikácií a prišiel mladý blonďavý Fín a bol rýchlejší než on. Spolu sme študovali dáta, zameriavali sme sa na konkrétnu zákrutu, kde som získal náskok.

Pýtal sa ma, ako som to mohol dokázať. Odpovedal som mu trochu štipľavo a drzo, ale myslel som to ako žart. On to však nepochopil, nahneval sa ešte viac a potom sme sa tri týždne nerozprávali.

Ako vnímate úroveň bezpečnosti? Vnímali ste, že ide o nebezpečný šport, alebo ste takéto myšlienky skúsili vytesniť z mysle?

Mal som počas kariéry veľké nehody, takže som si to uvedomoval. Viackrát sa mi stalo, že som viedol a začal som cítiť nejaký malý problém, niečo s volantom, s brzdami alebo so zavesením. Vtedy som si začal predstavovať rôzne veci.

V nižších kategóriách som v takýchto situáciách vždy radšej odstavil auto a napokon sa aj ukázalo, že tam naozaj niečo bolo. Ale človek nemôže zastať počas Veľkej ceny , keď je na prvej pozícii a do konca pretekov ostáva ešte jedna hodina.

Bolo to riskantné. Vtedy som si v rýchlych zákrutách často pomyslel: keď sa teraz niečo pokazí, bude to bolieť. Bola to výzva vysporiadať sa s týmito myšlienkami, lebo najlepšie je naozaj na takéto veci nemyslieť.

Za mojich čias, žiaľ, bolo v F1 viac smrteľných nehôd. Vedenie pretekov si uvedomilo, že s tým musí niečo robiť, lebo nikto nebude chcieť byť partnerom pretekárskeho seriálu, v ktorom sú straty na životoch.

Vtedy sa začal veľký vývoj v oblasti bezpečnosti, ktorý stále pokračuje a musí pokračovať. Spravili obrovský pokrok. Odvtedy sme videli naozaj hrozné nehody a havárie a jazdec po nich odkráčal po vlastných nohách.

Kto je podľa vás najlepším jazdcom všetkých čias? Michael Schumacher alebo Lewis Hamilton?

Lewis dokázal v tejto súčasnej ére športu fantastické veci, je skvelý jazdec a skvelý človek. Vo svojej ére však bol Michael úžasný pretekár, vždy vedel urobiť skvelú šou… Samozrejme, až po mne.